Čís. 4467.


Námestník obecného starostu, vykonávajúci policajnú agendu, je členom úradu, alebo keď bol obecným predstavenstvom všeobecne poverený viesť celu policajnú agendu, alebo pokiaľ vstúpil v práva starostu ako jeho námestník, poneváč starosta sám nemohol svoj starostenský úrad vykonávať, alebo keď ho starosta splnomocnil, aby v jeho zastúpení policajnú agendu vykonával.
(Rozh. z 21. septembra 1932, Zm IV 206/32.)
Obžalovaný J. H. robil v hostinci pri tanečnej zábave výtržnosti. Keď ho námestník starostu I. Š. napomínal a vyzval, aby odišiel, neposlúchol, ale postavil sa námestníkovi starostu na odpor, mykal ho a hodil naňho tanier. Oba súdy nižších stolíc uznaly obžalovaného vinným zo zločinu podľa § 2 odst. 2. zák. čl. XL:1914.
Najvyšší súd však z úradnej povinnosti na základe 1. odst. § 35 por. nov. zrušil rozsudok vrchného súdu a uložil tomuto súdu, aby znova vo veci jednal a rozhodol. Zmätočné sťažnosti zvoleného obhájcu obžalovaného boly poukázané na toto rozhodnutie. Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného sudu ohlásil osobitný obhájca obžalovaného J. H. zmätočnú sťažnosť podľa bodu 9 § 384 a bodu 1 a), 2, 3 § 385 tr. p. Majúc rozhodovať o zmätočnej sťažnosti z dôvodu zmätku podľa § 385 č. 1 a) tr. p. uplatňovanej, najvyšší súd spoznal, že neboly zistené skutkové okolnosti, od ktorých závisí možnosť posúdenia, či nižšie súdy správne použily zákonných ustanovení. Vrchný súd — taktiež ani súd prvej stolice — neodôvodnil vôbec, z akého dôvodu podriadil čin obžalovaného ustanoveniu 2. odst. § 2 citov. zákona, a nezistil dostatočne ani tie skutočnosti, na základe ktorých by sa mohlo ustáliť, že v danom prípade poškodený pokračoval ako člen úradu v obore svojej pôsobnosti. Pod pojmom úradu podľa zák. čl. XL:1914 treba rozumeť len tie orgány štátnej moci, ktoré pri uskutočňovani štátnych účelov sú vybavené samostatnou rozhodovacou a donucovacou mocou proti občanom, a členom úradu je taká osoba, ktorá je oprávnená k rozhodovaniu v obore pôsobnosti toho úradu, ku ktorému náleží. Podľa § 62 zák. čl. XXII:1886 obecné predstavenstvá vykonávajú agendy, ktoré sú obciam prikázané zákonom, pokiaľ nepatria do oboru pôsobnosti iných orgánov, tedy vykonávajú aj bezpečnostnú policiu, ktorá podľa § 21 lit. g) citovaného zákona je tiež úkolom obcí. V smysle § 85 tr. p. policajnými vrchnosťami treba rozumeť medzi inými aj obecné úrady, menovite aj obecné predstavenstvá. Nakoľko obecný starosta ako predseda obecného predstavenstva vykonává agendy miestnej policie, prislúcha mu v tomto obore pôsobnosti tiež samostatné rozhodovanie a v dôsledku toho používá práva úradu, to je vykonáva samostatnú rozhodovaciu a donucovaciu moc proti občanom. Toto oprávnenie starostu prechádza už v dôsledku jeho postavenia na námestníka starostu, keď tohoto zastupuje v jeho úrade. Okrem toho môže obecné predstavenstvo poveriť tiež inú osobu zo svojho stredu vykonáváním policajnej agendy s právom samostatného rozhodovania. V takom prípade je aj túto osobu pri výkone jej sverenej agendy považovať za člena úradu. S toho hľadiska tedy je námestníka obecného starostu považovať pri vykonávaní policajnej agendy za člena úradu alebo keď bol obecným predstavenstvem všeobecne poverený viesť celú agendu policajnú, — alebo, pokiaľ vstúpil v práva úradu starostovho ako námestok tohoto, poneváč tento sám nemohol svoj starostenský úrad vykonávať, alebo že ho splnomocnil, aby v jeho zastúpení policajnú agendu vykonával. Preto, aby sa mohlo riešiť, či I. Š. v tomto prípade vystupoval ako člen úradu, třeba zistiť, či bol azda poverený obecným predstavenstvom výkonom celej agendy policajnej, alebo či vykonával túto agendu v zastúpení starostu ako jeho námestník podľa smernic hore uvedených. Poneváč odvolací súd neučinil pre riešenie shora nadhodenej otázky potrebné skutkové zistenia, bolo postupovať podľa 1. odst. § 35 por. nov. a zmätočnú sťažnosť poukázať na toto rozhodnutie.
Citace:
Čís. 4467. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 195-196.