Čís. 4470.

Bola-li daná porotcom otázka, či obžalovaný bol v dobe spáchania trestného činu duševne chorý alebo v nepravidelnom duševnom stave, bol tým porušený predpis § 9 odst. 2. por. nov. a zavinený zmätok podľa § 29 č. 4 por. nov.
(Rozh. z 22. septembra 1932, Zm III 178/32.)
Obžalovaná A. S., služka, keďže nemohla nikde umiestiť svoje trojmesačné, nemocné dieťa a jej zamestnávateľka nechcela trpeť, aby ho mala u seba a obžalovaná spoznala, že ani jej príbuzní nie sú ochotní pomocť jej v umiestení dieťaťa, hodila ho do studne, kde zomrelo nervovým otresom. Porotcovia odpovedali na otázku o dôvode vylučujúcom príčetnosť pre obžalovaná priaznive a preto porotný súd obžalovanú podľa § 24 odst. 1. por. nov. sprostil obžaloby pre zločin zámyselného zabitia človeka podľa § 279 tr. zák.
Najvyšší súd, vyhovujúc zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, z dôvodu zmätočnosti označeného v bode 4 § 29 tr. p. nov. zrušil rozsudok porotného súdu s celým pokračováním, ktoré následovalo po úkone zakladajúcom dôvod zmätočnosti, nariadil nové pokračovaníe a tým poveril krajský jako porotný súd v K.
Dôvody:
Proti rozsudku porotného súdu verejný obžalobca podal zmätočnú sťažnosť podľa bodu 1 c) § 385 tr. p. a odôvodnil ju takto: »Porotcom bola daná otázka o príčetnosti obžalovanej, táto však nikdy sa nebránila tým, že by v dobe spáchania činu nebola príčetná. Keď bol potom skúmaný jej duševny stav, lekári sa vyslovili, že jej duševny stav je úplne normálny, preto oproti otázke (8. otázka právna), či obžalovaná v dobe spáchania činu bola príčetná, ohlásil som formálnu zmätočnú sťažnosť podľa § 384 č. 9 tr. p., poneváč táto otázka nemala žiadného zákonného základu.« Podľa toho verejný obžalobca založil sice svoju zmätočnú sťažnosť na bode 1 c) § 385 tr. p., ktorý poukazuje na materiálny dôvod zmätočnosti, označil však za dôvod zmätočnosti výlučne to, že 8. právna otázka bola daná porotcom proti zákonu, ktorý formálny dôvod zmätočnosti je v podstate obsažený v bode 4 § 29 tr. p. nov. Najvyšší súd tedy považoval zmätočnú sťažnosť za založenú na bode 4 § 29 tr. p. nov. a uznal ju za odôvodnenú z týchto dôvodov:
Právnou otázkou č. 8 porotný súd chcel vyhoveť tomu návrhu obrany, aby bola porotcom daná otázka v smysle § 76 tr. zák. Poneváč obžalovaná bránila sa tým, že pre núdzu a starosť o svoju budúcnosť pri spáchaní činu jej za vinu kladeného ani nevedela, že čo pácha, poneváč ďalej duševný stav obžalovanej bol za vyšetrovania skúmaný a podľa dobrozdania znalcov obžalovaná nie je a nebola ani v čas vykonania zločinu choromyseľná, na hlavnom pojednávaní však nevyskytol sa údaj, ktorý by poukazoval na nejakú duševnú chorobu obžalovanej, preto je zřejmé, že obhájcov návrh směroval k tomu, aby v smysle § 76 tr. zák. bola daná otázka, či obžalovaná spáchala svoj čin v bezvedomom stave alebo nie, o ktorej okolnosti odst. 1. § 9 tr. p. nov. dovoľuje dať otázku porotcom. Porotný súd však nedal právnu otázku o bezvedomí obžalovanej, ale o tom, či bol jej duševný stav porušený v takej miere, že z tohoto--, dovodil v dobe spáchania trestného činu nedisponovala voľnou rozhodovacou schopnosťou. Porotný súd dal tedy otázku o nepravidelnom duševnom stave obžalovanej. Poneváč však odst. 2. § 9 tr. p. nov. nedovoľuje súdu dať porotcom otázku o duševnej chorobe alebo o inom nepravidelnom duševnom stave obžalovaného, preto porotný súd daním otázky č. 8 porušil rozkazovacie ustanovenie odst. 2. § 9 tr. p. nov., lebo dal porotcom rozhodovať o takej otázke, o ktorej má rozhodovať súd v rozsudku bez vypočutia porotcov. Dôvodná je tedy tá sťažnosť verejného žalobcu, že obsah otázky číslo 8 nemal zákonného základu, a preto je tu dôvod zmätočnosti uvedený v bode 4 § 29 tr. p. nov. Najvyšší súd tedy vyhovel zmätočnej sťažnosti a v smysle § 34 tr. p. nov. nariadil nové pokračovanie.

Citace:

Čís. 4470. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 199-200.