Pavel Poničan: Příručka administratívneho práva platného na území Slovenska so zvláštným zreteľom na župnú reformu. — 1925. Nedávno sa objavila na knižnom trhu kniha spomenutým názvom, ktora má podat’ obraz o administratívnom právě, ktoré je platné na uzemi Slovenska. Autor hovorí, že berie zvláštný zřetel’ na župnú reformu; člověk by očakával, že sa v tejto priručke, ktorá je dost’ objemná dočítá nisčoho aj krom už spomenutej župnej reformy, ale tomu nic je tak. Autor vel’mi obratné sosbieral všetky zákony a nariadenie, týkajúc sa župnej reformy, umiestňje jednotlivé nariadenie pod příslušné paragrafy, tak že čitatel’ získává vel’mi dobrý prehl’ad. Kniha v tomto sostavení sa stává výbornou sbierkou všetkých predpisov, ktoré by člověk inač musel hladať po všetkých možných úradných listoch. Kniha sa deli na 3 diely; v prvom dielu uvádza autor »ustanovenia predchodiace župnej reforme, v druhom samotnú župnú reformu, v tretej části najdeme krátké pojednávanie o prijmoch žúp a okresov, a na koniec sa rozoberá dozorčie právo okresných a župných úradov.
Autor s veľkou pozornosťou sosbieral zákony a nariadenia, spadajúce do prvej a druhej časti svojej knihy, ale za to velmi málo sa zaoberá otázkou prijmov a dozorčim právom úradov župných a okresných.
Kniha postrádala akéhokolvek historického pojednávania o administrativnom práve: je pravda, že tuto část’ vynechal autor asi naročky, nechtiac zabiehať do dlhšieho pojednavania, ale dl’a môjho názoru, terajšiu župnú reformu můžeme dobré pochopíť len po načerpaní určitých znalosti o predošlom stave administrativy na Slovensku. Tento nedostatok však by sa eště nemohol pokládať za vel'kù vadu. Vadou knihy je, že nikde nenajdeme pojednávanie o najmenšej jednotke správnej, o obciach; taktiež chybä pojednávanie o administratívnom pokračovaní a o kontrole verejnej správy. Kniha o administratívnom právě len vtedy podává úplný obraz. keď pojednává o každej súčiastke administrativného sridenia. Autor vynechal čásť o obciach, ač právě zákon, č. 211/20 sostatňuje notárov, pred tým samosprávných orgánov, a tým vnikla štátna správa do najmenšej jednotky administrativy.
Kniha podává obraz dost kusý a to preto, lebo niet dostatočnej súvislosti a nevyčerpáva úplné to, o čom autor pisať chcel. Práca tá by vyžadovala námahy a mnoho času, preto musíme byť autorovi povdačný, že shrnúl a vydal roztrasené a dost’ nepřístupné předpisy o župnej reforme.
Dufáme, že autor, ktorý je dobrým odborníkom verejnej správy nám eště niekoľko slov. Úprava knihy dobrá. Kš.