Právnická fakulta v Bratislave.1

Napriek najúsilnejšiemu naliehaniu na povolané kruhy nebolo možno dosiahnuť v tejto veci ani najmenšieho pokroku. P. vládny referent Stefanek omlúva sa nedostatkom kompetencie. P. odborový prednosta dr. Vlček hovorí, že nemôže ničoho urobit. P. odborový rada dr. Sommer zase poskytuje výhľady, že k vybudovaniu právnickej fakulty slovenskej bude možno prikročiť v najlepšom prípade až za päť—šesť rokov. Podľa jeho názoru musí sa s tým počkať, až nám dorastú na slovo vziate vedecké sily, ktorých dľa neho dnes ani v Čechách nieto dosť.
Nesdielame úsudok dra Sommera. Lebo českého romanistu, kanonistu, kriminalistu a prípadne slovenského civilistu by sme našli. A ostatné predmety by mohly byť dočasne aspoň prelegované, kým sa vyskytnú vedecky graduované sily. Jestliby stolice citovaných zkúškových predmetov nemohly byť ihneď professormi obsadené, ale len lektormi, k vôli pedagogickej záruke mohla by mládež za čas odbývat zkúšky v Prahe, alebo v Brne. Len dobrej vôle treba. Slovenské príslovie hovorí, že dobrá vôľa koláče jieda.
Veď aj pražská univerzita česká vznikla z podobných počiatkov. Ba aj sama Republika vyriastla z jadra pôvodne malého. A keby sme boli čakali s jej sriadením, až budeme mať všetky inštitúcie a osoby prvej jakosti pohotové, — ešte ani dnes by jej nebolo.
Na bratislavskej fakulte právnickej, — jedinej to na šírom Slovensku, — neodznelo posiaľ jediné slovenské slovo. Zákonom a nariadeniam našim sa vôbec nevyučuje. Zato ale minuciózne sa prednáša a zkúša maďarské štátne právo, kráľovská moc maďarská, nauka a maďarské zákony o integrite územia koruny svätoštefanskej atď. A mnohí slovenskí šuhajci, ktorí zo študijno-technických alebo hmotných dôvodov nemôžu študovať v Prahe alebo v Brne, musia konať zkúšky z uvedených maďarských špecialít. Korunou situácie je, že celý vecný a osobný náklad fakulty nesie Republika Československá.
Pokiaľ vieme, i denná tlač upozorňovala už na tieto neudržateľné pomery, — avšak jako vidíme, — posiaľ bez výsledku.
Nový školský rok je predo dvermi, a nevidno žiadnych príprav, ktoré by nasvědčovaly, že sa má začať slovensky prednášať.
Pýtame sa pána ministra Habrmana a pána štátneho tajomníka Drtinu: čím nazvať tento stav, a kde sa dovolávať pomoci?!

Z časopisu »Právny Obzor«, ročník III., seš. 1.

Citace:

Právnická fakulta v Bratislave.. České právo. Časopis Spolku notářů československých. Praha: Spolek notářů československých, 1920, svazek/ročník 2, číslo/sešit 6, s. 69-69.