Č. 11 129.

Jazykové právo (Slovensko): * Vládne nariadenie č. 17/1926 Sb. (jazykové nar.), pokial v čl. 2 odst. 3 přehlasuje technikov a inženierov na Slov. a v Podk. Rusi, zmienených v § 3 zák. č. 185/1920 Sb. za orgány republiky, odporuje zákonu.
(Nález zo dňa 9. marca 1934 č. 4634.)
Prejudikatura: Boh. A 7813/29.
Vec: Emerich S. v Š. proti ministerstvu verejných prác o složenie zkúšky zo štátneho jazyka.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnost.
Dôvody: Sť-ľ byvši vyzvaný výmerom prezídia referátu min. práč v Bratislavě č. 651/33 pres. ai 1926, aby sa podľa § 64 odst. 1 vl. nar. č. 17/1926 Sb. podrobil zkúške zo štátneho jazyka, v podaní zo dňa 28. júla 1926 žiadal, aby bol od tejto zkúšky oslobodený, jestli by však žiadosti tej nebolo lza vyhovět’, přehlásil, že sa týmto prihlašuje k onej zkúške. Žiadosť túto odóvodnil tým, že je súkromným inžinierom, není ani v štátnej službě, ani nejedná jako zmocněnec štátu a tak podľa jaz. zák. není povinný zkúšku tú složit; predpis § 2 odst. 3 jaz. nar., ktorý mu túto zkúšku ukladá, odporuje jaz. zákonu. V napadnutom rozhodnutí vyslovil žal. úřad, že sa žiadosť sť-ľova za sprostenie od zkúšky z jazyka štátneho stala bezpředmětnou, poneváč je sť-ľ diplomovaným inžinierom a jako taký je podľa čl. 2 odst. 3 jaz. nar. č. 17/1926 Sb. orgánom republiky a po rozume jaz. zák. sa zkúške z jazyka štátneho podrobil; pri zkúške tejto sť-ľ sice nevyhovel, zkúšku tú však možno opakovať; opakovanie zkúšky nelzä preminuť, lebo vo zreteli tom nemá uvedené vl. nar. vóbec ustanovenia.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
Žal. úrad vyslovil sice v napadnutom rozhodnutí, že je žiadosť sť-ľova bezpredmetná, a z výroku toho dalo by sa na prvý pohľad súdiť, že sa žal. úřad žiadosťou tou nezabýval, avšak z ďalšej časti dôvodov napadnutého rozhodnutia je patrno, že sa žal. úřad predsa len zabýval žiadosťou sť-ľovou a vyslovil, že sť-ľ, jako diplomovaný inžinier je podľa čl. 2 odst. 3 jaz. nar. č. 17/1926 Sb. orgánom republiky a jako taký povinný je zkúšku jazykovú složit’.
Sť-ľ namieta, že výrok žal. úřadu, že je orgánom republiky a jako taký povinný je jazykovú zkúšku složit’, je nezákonný, lebo jazykový zákon č. 122/1920 Sb. predpisuje jazykovú zkúšku len pre tie úrady a ústavy a orgány týchže, ktoré štát utvoril a vydržiava, — on je však súkromným inženierom, neni ani v službě štátu a ani nevystupuje jako zmocněnec štátu; predpis § 2 bodu 3 jaz. nar. č. 17/1926 Sb., podľa ktoréhož sú súkromní inženieri povinní zkúšku jazykovú složiť, odporuje jaz. zákonu.
Sťažnosť je dovodná.
Nss vyslovil v nál. Boh. A 7813/29 právny názor, že 1. »orgánmi republiky« vo smysle § 1 odst. 2 bodu 1 jaz. zák. sú len trvalé články štátneho ústroju (inštitucie čili zariadenia) a 2. že vl. nar. č. 17/26 Sb., pokiaľ v čl. 2 odst. 3 přehlasuje za orgány republiky zememeričov a autorizovaných civilných technikov, odporuje zákonu.
Názory tieto vyslovil nss vo spore, kde šlo o otázku, zda právom bolo uložené složiť zkúšku zo štátneho jazyka podľa čl. 2 odst. 3 jaz. nar. č. 17/1926 Sb. civilnému geometrovi v B., to jest osobe, ktorá v tejto jakosti pôsobí podľa predpisov na historickom území štátu platných. V danom prípade však ide, — jako nesporno — o súkromného inženiera, ktorý svoju spôsobilosť a oprávnenost’ nadobudnul a posobí podľa právneho riadu platného pre územie Slov.
V odst. 3 čl. 2 vl. nar. č. 17/1926 Sb. sa stanoví, že orgánmi po rozume zákona sú zejmena notári (verejní notári), tlumočníci, zememeričia, autorizovaní civilní technikovia a banskí inženieri jako i technikovia a inženieri na Slov. a Podk. Rusi, zmienení v § 3 zák. zo dňa 18. marca 1920 č. 185 Sb. o inženierskej komore. — Podľa § 3 zák. č. 185/1920 Sb. všetci úradne autorizovaní civilní technikovia a úradne autorizovaní banskí inženieri, pôsobiaci v oblasti Čsl. republiky, náležia k inženierskej komore jakožto členovia a musia plnit’ povinnosti s tým spojené. To vztahuje sa i na technikov a inženierov, ktorí podľa právnej úpravy, dosiaľ na Slov. a Podk. Rusi platnej, obdobnú činnost’ tam vykonávajú. Prehlasuje-li však jaz. nar. č. 17/1926 Sb. v odst. 3 čl. 2 za orgány republiky i technikov a inženierov na Slov. a v Podk. Rusi, ktorí sú zmienení v § 3 zák. č. 185/1920 Sb. a uvádza-li § 3 zák. č. 185/1920 Sb., že členmi inženierskej komory sú i technikovia a inženieri, ktorí podľa právnej úpravy doslaľ na Slov. a Podk. Rusi platnej obdobnú činnost’ tam vykonávajú, tedy takú činnost’, jakú prevádzajú úradne autorizovaní civilní technikovia, pôsobiaci v oblasti republiky, — tak plynie z toho, že cit. jazykové nariadenie kladie v danom smere na roveň takýchto technikov a inženierov na Slov. a Podk. Rusi úradne autorizovaným civilným technikom.
Je-li však tomu tak, tak platí právna zásada, vyslovená v cit. náleze tohoto súdu i ohľadne technikov a inženierov na Slov. a v Podk. Rusi, totiž odporuje vl. nar. č. 17/26 Sb. pokial’ v čl. 2 odst. 3 prehlasuje technikov a inženierov na Slov. a v Podk. Rusi zmienených v § 3 zák. č. 185/1920 Sb. za orgány republiky, tiež zákonu.

Citace:

č. 11129. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/1, s. 612-614.