Právník. Časopis věnovaný vědě právní i státní, 60 (1921). Praha: Právnická jednota v Praze, 400 s. + příloha
Authors:
= Právník, 60 (1921)
PDF

O příslušnosti k rozhodování o nárocích proti státu.
(Příspěvek k zákonu z 2. listopadu 1918 č. 4. sb. z.a n.)


Podle žaloby bylo vyhlášeno po obsazení města Nitry československým vojskem, že každý občan má odevzdati zbraně. Dle vyhlášky bylo slíbeno, že spolehlivým osobám budou zbraně vráceny. Žalobce odevzdal dvě pušky a revolver. Vrácení zbraní mu bylo povoleno. Zbraně však zpátky nedostal. Žaluje československý státní erár na vrácení jich nebo na náhradu jejich ceny.
Soud první stolice žalobě vyhověl. Odvolací soud potvrdil rozsudek prvního soudu. Na dovolání žalovaného zrušil nejvyšší soud odvolací rozsudek s účinkem i na rozsudek prvního soudu, spor zastavil a odsoudil žalobce k náhradě útrat.
Důvody: Prvostupňový súd vychádzal z toho právneho stanoviska, že žalobník řečené zbraně odovzdal čsl. vojsku ako představitelovi čsl. vlády k vráteniu a na tomto základe ustálil povinnosť čsl. eráru zbrane žalobníkovi vydať.
Odvolací súd, zistiac skutočnosti, že žalobník zbrane, o ktoré tu ide, na všeobecný rozkaz nitrianskeho velitelstva odovzdal 13./12. 1918 polícii nitrianskej a íže ich vrátenie bolo pozdejšie nitrianskýim županom povolené a konkludujúc z tohoto na to, že odvedenie zbraní bolo len cielom udržania poriadku, právnej a majetkovej bezpečnosti nariadené — zaujal to právne stanovisko, že sa tu medzi štátom a osobou, ktorá zbrane odovzdala, schovacia (depozitná) smluva stala a ponevač dôvod zadržania zbraní prestal, dia súkromnoprávných pravidiel, trvá zaviazanosť strany žalovanej: zbrane vydať poťažne odškodné zaplatiť.
Podla § 540 O. p. p. — cielom určenia, či táto sporná vec vôbec spadá do oboru pôsobnosti sedrie — bolo treba z úradnej povinnosti zkúmať, že z akého právneho pomeru sa odvodzuje nárok žalobníkov, a sice či zo vzťahu žalobníkova ku štátu ako subjektu súkromných práv, a či ako representantovi verejnej moci, svrchovanosti. Žalobník sám uviedol, že řečené pušky a revolver odovzdal v decembri 1918 — tedy v čase, keď válka ešte skončená nebola — následkom vojenského rozkazu. Právný pomer medzi stránkami založený bol tedy príkazom vojenskej vrchnosti, aby zbrane boly odovzdané a splnením tohoto príkazu žalobníkom. Vydávajúc vojeskou vrchnosťou tento príkaz, vystupoval štát v oči osobám, ktorých sa príkaz týkal, ako nadriadený najvyšší organický svaz verejnoprávny, osoby tie neboly — po tejto stránke — v oči štátu v pomere koordinovaných právných subjektov, lež boly príkazom dotknuté vo svojej vlastnosti ako podriadení členovia řečeného verejnoprávného svazu. Keďže bol rozkaz vydaný štátom mocou jeho imperia, bol on výronom štátnej moci a nie prejavom koordinovaného súkromoprávného subjektu. Na tom nie je v stave ničoho meniť okolnosť, že zbrane odovzdané boly na stvrdzenku, ponevač pre povahu právneho pomeru záleží na jeho podstate a nie na vedlajších jeho modalitách — a nemôže byť on považovaný za zmenaný v pomer súkromoprávný ani tými okolnosťami, že vrátenie zbraní bolo pozdejšie nitrianským županom povolené, alebo že už pri vydání spomenutého rozkazu bolo do výkladu postavené spolahlivým osobám vrátenie zbraní.
Z toho, co je hore uvedené, vyplýva, že právný pomer, z ktorého sa žalobný nárok odvozuje, je právným pomerom verejnoprávnym a tento ráz sdielajú prirodzene i nároky, vyvodzované z tohoto právneho pomeru.
Nároky, odvozované z takéhoto právneho pomeru, proti celému štátu — nakolko o nich rozhodovať nie je vyhradené zákonom alebo zákonitým nariadením oboru pôsobnosti niektero správnej (administratívnej) vrchnosti — podlá zákona z 2./11. 1918, č. 4 Sb. z. a n. možno sice uplatňovať u riadneho súdu, ponevač ani v uh. zákonoch a nariadeniach — nakolko ostaly predbežne v platnosti a neboly zmenené — ani v zákonoch a nariadeniach Č. sl. republiky niet takého predpisu, že by rozhodovanie o nárokoch, odvodzovaných z odňatia zbraní v čase války orgánmi štátu (v § 7. zák. čl. LXIII. 1912) spadalo do oboru pôsobnosti niektorej správnej vrchnosti — lež týmto riadným súdom v prvej inštancii je dia citovaného zákona jedine zemský súd v Prahe. Týmto ustanovením zákona určena je tak príslušnosť (miestna) ako aj obor pôsobnosti (príslušnosť vecná) súdu, povolaného rozhodovať o řečených nárokoch, ponevač je vôbec neprípustné, aby o nich v prvej inštancii niektorý iný súd, tedy niektorá sedria — na pr. nitrianska — mohla rozhodovať.
Keď tedy sedria v Nitre ako prvostupňový súd o žalobnom nároku meritorne rozhodovala, prekročila obor svojej pôsobnosti, čo mal odvolací súd z úradnej povinnosti vziať do ohladu (§ 499 O. p. p.) a ponevač to neučinil, lež rozsudok prvostupňového súdu po meritornej stránke prezkúmal, bolo treba — v rámci dovolacej žiadosti žalovanej — rozsudok odvolacieho súdu v smysle §§ 540, 543, 505 O. p. p. s účinkom aj na rozsudok prvostupňového súdu účinnosti zbaviť, spor zastaviť a žalobníka v smysle §§ 543, 508 a 425 O. p. p. na znášenie prvo-, druho- a treťostupňových útrat zaviazať.
Rozhodnutie najvyššieho súdu Brne zo dňa 21. septembra 1921, čís. Rv. III. 236/12-2.
Dr. Hynek Mirster.
Citace:
O příslušnosti k rozhodování o nárocích proti státu. (Příspěvek k zákonu z 2. listopadu 1918 č. 4 sb. z.a n.). Právník. Časopis věnovaný vědě právní i státní. Praha: Právnická jednota v Praze, 1921, svazek/ročník 60, číslo/sešit 12, s. 404-406.
Creative Commons BY-NC-ND 4.0 Obsah podléhá licenci Creative Commons BY-NC-ND 4.0. Uveďte autora (BY), neužívejte dílo komerčně (NC), Nezasahujte do díla (ND).