,
Sjazd právnický vo Varšavě. Druhý riadný sjazd pohských právníkův vo Varšavě, konaný od 29. IX.—2. X. 29, bol čo do počtu účastníkov karačpim z dosial usporiadanýjeh sjazdov' iprávniíckých v Polsku. Zúčastnilo sa ho niekolko so právnikov: Univerzitných profesorov práva, poslancov-právnikov, súdcov, prokuratorov, advokatov a notárov. Boli tiež přítomní zástupcovia právnikov-úradníkov a delegáti právnikoiv zo zahraničia, medzi nimi aj naší.
Správno :— bol to už deviatý sjázd toho druhu, počítajúc předešlých (osem (sjazd v Krakove 1S87 a 1906 r., vo Lvove 1889 a 1912 r., v Poznani v 1892 a r. 1922 vo Varšavě v r. 1920 a do Vilna r. 1924), avšak všetké předešlé, vyjmúc vilenský, boly sjazdami právnikov a ekonomistov a len vilenský z 1924 r. a toho ročný varšavský boly čisté prájvnickými.
Sjazd poznaňský v r. 1922 zaviedol isté změny v dosavadnom usporiadani sjazdov; určil porejnovým sjazdom nové ciele a vplynul na utvorenie nových organisacií stavovských. Ekonomistí sdružili sa y »Stowarzyszenie Ekonomistów i Statystyków Polskich a zo sdružení právnikov vznikla »Stal’a Delegacja Zrzeszeň i Instytucyj Prawniczvch Rzeezy pospolitej Polskiej« — naljvyššia to organizacia právnická v Polsku. Tato organizacia má, medzi inými, účel usporiadať, každý^ch pať rokov v inom univerzitnom meste, všeobecný sjazd právnikov. — Predvojnové sjazdy právnické v Pol’sku malý viac vlastenecké ciele, hlavně, ičeliť snahám okupantov smerujúcim k rozbitiu jednoty kulturalnej právnikov polských a vychovaniu z nich troch osobitných typov právnických. V dnešnom obrodenom Pol’sku sjazdy tie majú iné ciele a to hlaivne unifikaciu práva a zdokonalovanje štátneho sriadenia; ďalej majú byť prostriadkom k pretvoreniu troch rozlišných kultur právnických v jedon harmonický, rydza národný celok, a konečné, cez vybudovanie z týchto sjazdov stálej a po stránke technickej čo naj'spraviiejšich fungujúcej inštitúcie, majú umoznjti a ulahčiti pravnictvu polskému jeho prácu tak na poli vedeckom, ako tiež praktickom. K tomu má slúžiť behom sjazdov společné riešenie určitých, ťažkých právných problémoiv, vyjadrovanie svojích názorov, shromážďovame právneho materiálu ako základu k delším badaniam a k praktickému upotrebeniu tohoto, určovanie nových smerov a cest, nadvirovanie úzkých priatelských stykóv s právnikmi zahraničnými, čula spolupráca právnická na medzinárodnom foium atď.
K týmto cielom bol prispósobený program aj tohoročneho sjazdu varšavského. Mnohé referáty z rózných oborav práva boly vel’mî bedlive vypracované. Diškusia mala živý a vážný priebeh. Možno smělo povedeť, že sjázd stratol sa s plným úspechom a to fďaka jeho dobrej organizacií. Avšak na dosavadnej organizacii sjazdov sa nezotrváva; každý sjazd snaží sa jú ešte zdokonalovat určitými změnami. Aj na tom poslednom boly prevedene isté změny, z nich tri hlavné 'týkajú sa zvlášť starých organizačných method.
Prvá z nich: — že »nad tbézaiíii se nehlasuje« a na miesto toho zavádza sa t. zv. systém »ad referendum«. Argumenty jednotlivých rečníkav vyhlášené v debate u jednotlivých sekcií sa sostavují a potom předseda sjazdu referuje tieto na plenum.
Druhou změnou bolo rozdelenie' thémat sjazdových na: přednášková, ktoré sú určené k vyhlaseniu na plenum a na diškusijné, určené k prejednaniu u jednotlivých sekcií.
Tretou důležitou změnou bolo trojerosdelenie správy sjazdu na: komitét organizačný, na pripravný výbor samých pojednávání (plenárnych a sekčných), a na výbor výkonný, kde patří tiež sjaadová kancelaria, komisie pripravné atď.
Tieto nájnovšie žmeny organizačně, ktoré rozdel’ujù celok práč pripravných, sjazdových a posjazdových medzi tri organy; zabezpečujú sjazdom kl’ud a poriadok behom ich trvania, a súčasne umožňujú v minimalnom čase maximalný výkon práč sjazdových.
Polsko v krátkosti o poslednom varšavskom sjazde a s poťkých sjazdoch právnických vóbec. Jestliby koko z vašich čitatďov zaují' malý podrobnosti týkajúce sa tejto otázky, to ich odkazujeme na '»wjadomošci II. Zjazdu Prawników Polskich« a na »Memorandum Informacyjna« o cielach a úlohách poťkých sjazdov právnických — prvé vydané sjazdou samým, druhé generalným tajomnikom hore-spomenutej »Stálej Delegacie Zrzieszeňu a J. F. Rep. Pol.«
Z toho čo sme tuna v krátkosti o poťských právnických sjazdoch, ich žielach a organizacií napisali, je srejme, že poťski právníci sú si dobré vědomí, aké důležité úkoly majú před sebou najma v právnej rozbudore obrodenej vlasti a že tým úkolom svědomitou, ako to ukazala desaťročná kodifikačná práca, a cielavadomou prácou choci za velmi ťažkých podmienok, snažia sá dostať. Prajeme im, aby ich snahy dosiahly toho najkrajšíeho úspěchu k blahu ich samých a ich štáťu (—ský.)