Čís. 6083.

Trestneprávna zodpovednosť majiteľa kamenolomu za smrť robotníkov (§ 290 tr. zák.), nastavšiu z tej príčiny, že dal v kamenolomu zahájiť práce bez toho, že by učinil bezpečnostné a zdravotné opatrenia podľa ustanovení zákona čís. 259/1924 Sb. z. a n. a nar. čís. 116/1925 Sb. z. a n.
(Rozh. zo dňa 21. decembra 1937, Zm III 496/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému z prečinu § 290 tr. z. atď., vyhovel zmätočným sťažnosťam poškodených manželiek M. a N., uplatneným z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p., zrušil rozsudok odvolacieho súdu z tohoto dôvodu zmätočnosti vo výroku, ktorým bol obžalovaný sprostený obžaloby pre čin spáchaný na škodu M. a N., a uznal obžalovaného A. vinnými dvojnásobným prečinom, usmrtenia človeka z nedbalosti podľa § 290 tr. z., ktorý spáchal tým, že v dobe od 3. do 22. augusta 1935 u obce V. na vrchu »P.« otvoril kamenolom a zamestnával v ňom M. a N. okrem dalších troch robotníkov, a to bez odborného vedenia, takže menovaní robotníci nedbali stupňovitého dobývania kameňa, skálu neodkrývali a v miestach, kde sa táto lámala, podkopávali a následkom týchto nedostatkov dňa 22. augusta 1935 spadla s výšky asi 4 metrov zem a skala na pracujúcich robotníkov a zasypala zcela M. a N., takže tito následkom tohoto zasypania a utrpeného tým poranenia ihned zomreli, tedy svojou neopatrnosťou v dvoch prípadoch zapríčinil smrť človeka.
Z dôvodov:
Proti rozsudku odvolacieho súdu uplatnily poškodené M. a N. zmätočné sťažnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p.
Podľa zistenia nižších súdov obžalovaný podal dňa 3. augusta 1935 žiadosť o povolenie na otvorenie kamenolomu, ale v dobe nehody nemal ešte takéto úradné povolenie.
V lome prevádzaly sa práce na dvoch miestach, a to na jednom mieste podľa predpisov, t. j. stupňovite sa kameň lámal od vrchu dolu, ale na mieste, kde sa stala nehoda, takto sa nepracovalo, tam bola kolmá stena asi 4 m vysoká, asi 1 m aj podkopaná, ktorá nemala ani odstránený vrch, t. j. zem na skále sa nachodiacu.
Odvolací súd vzal za zistenú obhajobu obžalovaného, že asi týždeň před nehodou zakázal v miestach, kde sa nehoda stala, dobývanie kameňa, lebo sám videl, že toto miesto je nebezpečné.
Nebolo však zistené, že to zakázal aj nebohému N., alebo že sa postaral o to, aby tento o tomto zákaze vedel.
Podľa toho istého zistenia podnikateľom, tedy majiteľom živnosti, bol obžalovaný.
Tým, že obžalovaný podľa smluvy so skúsenými robotníkmi L. a M. dovolil im dobývať kameň a pribrať aj dalších robotníkov, neprešla jeho zodpovednosť za nebezpečenstvo práce v jeho podniku na týchto robotníkov. Nebolo zistené, že obžalovaný ustanovil voľaktorého z nich dielovedúcim a že ho poveril dozorom nad celým podnikom. Zo skutkových zistení plynie, že išlo tu o obyčajnú smluvu o prácu spočívajúcu v dobývaní kameňa. Ináč obžalovaný tým, že dozeral na prácu asi 2 rázy za týždeň a vydával zákazy, prejavil, že podnik vedie sám.
Podľa § 102, odst. 1 zák. č. 259/1924 Sb. z. a n. je každý majiteľ živnosti povinný na svoje útraty učiniť všetky zdravotné opatrenia a zriadiť a udržovať všetky inakšie zariadenia, obzvlášte pri pracovných miestnostiach, strojoch a pracovnom náčiní, ktorých pri prevodzovaní jeho živnosti hľadiac na jej povahu alebo spôsob prevodzovacej miestnosti je treba na ochranu života a zdravia pomocných pracovníkov.
§ 2, odst. 1 nariadenia č. 116/1925 Sb. z. a n. nariaďuje, že v kamenolomoch, hliniskách, pieskovňách a štrkovňách musí sa prv, nežli sa započne hmota dobývať, odstrániť odkrývka ako aj zvetralé alebo neupotrebiteľné látky uložené na materiále, ktorý sa má ťažiť.
Podľa § 19 toho istého nariadenia musia byť nebezpečné miesta v lomoch a jamách uzavrené a na vhodných miestach označené výstražnými tabulkami.
Obžalovaný bol tým viac povinný postarať sa o splnenie tohoto predpisu, keďže nie je zistené, že zákaz práce na nebezpečnom mieste dal všetkým robotníkom.
Podľa týchto zákonných ustanovení bol obžalovaný povinný na svoj náklad dať odstrániť odkrývku, a to prv nežli vôbec sa začalo s dobývaním kameňa.
Na tejto povinnosti nemohla by nič zmeniť tá okolnosť, či obžalovaný pri dobývaní kameňa mal alebo nemal spôsobilého dozorcu. Avšak podľa skutkového zistenia obžalovaný pri dobývaní kameňa takého dozorcu nemal.
Keď obžalovaný spozoroval, že miesto, kde sa nehoda stala, je nebezpečné, mal v smysle horeuvedeného ustanovenia povinnosť dať toto miesto uzavreť a označiť nebezpečie miesta aj výstražnými tabulkami.
Nemôže v tomto smere sprostiť zodpovednosti zistený zákaz práce na tomto mieste, keď obžalovaný so zdôraznením dôvodu zákazu neurobil aj také opatrenie, aby zákazu bolo aj vyhovené a nebezpečie, nie-li odstránené, tak aspoň v medziach možnosti na najmenšiu mieru obmedzené.
Obžalovaný nedbal tedy opatrnosti vyžadovánej nielen od každého, kto je v podobnej situácii, ale aj uloženej mu zvláštnými, preňho platnými predpismi a tedy konal nedbale.
Skala sa sosula na mieste, kde odkrývka nebola odstránená a kde skala bola podkopaná, sosutou skalou boli zasiahnutí dvaja robotníci, ktorí následkom tohoto zasiahnutia ihneď zomreli.
Keď by tedy obžalovaný býval podľa obvyklej opatrnosti a daných predpisov pokračoval, dal odkrývku odstrániť a nebezpečné miesto ohradiť, nebývala by sa jednak odkrývka sosula, jednak nebývali by mohli na ohradenom mieste robotníci pracovať a byť zasiahnutí sosutým materiálom.
Výsledok, t. j. smrť M. a N., je tedy v príčinnej súvislosti s nedbalosťou obžalovaného. To, že azda poškodený spoluzavinil nehodu, nevylučuje vinu obžalovaného.
Zadržanie najväčšej opatrnosti so strany podnikateľa boto tým viac v tomto prípade potrebné, keďže podľa smluvy robotníci pracovali za úkolovú mzdu a obžalovaný mohol predvídať, že sa v takom prípade budu snažiť predovšetkým o to, aby vydobyli čo najviac kameňa bez ohľadu na nebezpečie pre ich život a zdravie.
Mýlil sa preto odvolací súd, keď dovodil, že konanie obžalovaného nemožno označiť za nedbalé, a tým zavinil vytýkaný vecný zmätok. Bolo preto treba v tomto smere zmätočnej sťažnosti vyhoveť a rozhodnúť podľa zákona.

Citace:

Čís. 6083. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 567-570.