Čís. 6024.

Pri použití § 21 tr. zák. prest. možno vymerať vinníkovi len trest peňažitý.
(Rozh. zo dňa 27. októbra 1937, Zm IV 262/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prestupek urážky vyhovel opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti a vyslovil, že pravoplatným rozsudkem krajského súdu v M. ako súdu odvolacieho, vyneseným dňa 3. marca 1937, bol porušený zákon v ustanovení § 21 prest. tr. z., pokiaľ týmto rozsudkem bol obžalovanému, uznanému vinným prestupkom podľa § 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n., s použitím § 21 prest. tr. z. vymeraný trest druhom uzamknutia.
Na základe § 442, odst. 7 tr. p. zrušil najvyšší súd citovaný rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. p. vo výroku o treste a vymeral obžalovanému s použitím § 21 prest. tr. z. peňažitý trest 100 (jedno sto) Kč, ktorý v prípade nevymožiteľnosti zamenil podľa § 8 zák. čís. 31/1929 Sb. z. a n. na dva dni uzamknutia.
Dôvody:
Okresný súd v N. odsúdil rozsudkem zo dňa 17. decembra 1936 obžalovaného A. pre prestupok urážky podľa § 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. zrejme hľadiac na § 2, čís. 2 zák. čís. 284/1920 Sb. z. a n., ktorý však v rozsudku necitoval, a s použitím § 91 tr. z. k trestu uzamknutia na 5 dní. Proti tomuto rozsudku odvolal sa len obžalovaný čo do trestu.
Krajský súd v M., ako súd odvolací rozsudkem zo dňa 3. marca 1937 zmenil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a vymeral obžalovanému s použitím § 21 pr. tr. z. trest uzamknutia na 2 dni, necitujúc práve tak ako prvý súd zák. čís. 284/1920 Sb. z. a n., ale zrejme hľadiac na § 2, čís. 2 tohoto zákona, a to podmienene na skušobnú dobu 1 roku, zrušiac vzájomne útraty stráň v smysle §§ 34, 35 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. Rozsudok tento sa stal pravoplatným. Odvolací súd priznal prvým súdom uvážené okolnosti poľahčujúce, a to zachovalosť, čiastočné doznanie a rozčulenie, nespoznal žiadnej okolnosti, ktorá by obžalovanému priťažovala. Hľadiac na prevahu okolností poľahčujúcich, použil pri výmere trestu § 21 pr. tr. z.
Rozsudkem krajského ako odvolacieho súdu bol pri určení trestu porušený zákon.
Podľa § 21 prest. tr. z. môže súd pri prevahe poľahčujúcich okolností vymerať miesto trestu uzamknutia trest peňažitý. Ustanovením § 21 prest. tr. zák. bol čo do prestupkov doplnený § 92, odst. 1, veta 2 tr. z., hľadiac na to, že trestný zákon o zločinoch a prečinoch sa nevzťahuje na trest uzamknutia, ktorý stanoví prestupkový tr. zákon. Poneváč však prestupkový tr. zákon v § 12 predpisuje, že všeobecných predpisov trestného zákona o zločinoch a prečinoch treba užiť tiež o prestupkoch, pokiaľ prestupkový trestný zákon neustanovuje inak, treba mať za to, že ustanovenie § 12 prest. tr. zák. umožňuje i upotrebenie § 92, odst. 1, veta 1 tr. z. u prestupkov, to je, že s upotrebenim § 12 prest. tr. zák. a § 92, odst. 1, veta 1 tr. z. je možné u prestupkov, na ktoré zákon stanoví medzitýmnu minimálnu sadzbu, druh trestu snížiť na najnižšiu jeho mieru, lebo prestupkový trestný zákon pre tieto prípady neobsahuje žiadneho ustanovenia.
Keď teda krajský súd obžalovanému s odvoláním sa len na § 21 prest. tr. zák. vymeral trest na slobode uzamknutia, hoci podľa znenia § 21 prest. tr. zák. mohol vymerať len peňažitý trest, porušil zákon v ustanovení § 21 prest. tr. zák. v neprospech obžalovaného, lebo vymerať trest v druhu uzamknutia pod zákonnú sadzbu troch dní, v § 1 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. stanovená, mohol len s upotrebením § 12 prest. tr. zák. a § 92, odst. 1, veta 1 tr. z. Preto postupoval najvyšší súd podľa § 442, posl. odst. tr. p. a rozhodol tak, ako je vo výroku uvedené.

Citace:

č. 6024. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 445-446.