Čís. 14692.

Ani zamestnavateľ, ani zamestnanec nemôžu byť prinútení — tedy ani rozsudkom zaviazaní — na to, aby v služebnom pomere proti svojej vôli pokračovali, ale v prípade, že smluvný služebný pomer jeden z nich bezprávne zruší, môže byť zaviazaný nahradiť druhému smluvníkovi škodu z toho vzniklú.
(Rozh. z 12. XI. 1935, Rv IV 531/35.)
Z dôvodov rozhodnutia Najvyššieho súdu:
Podľa žaloby domáha sa žalobník, aby »výpoveď, daná žalovanou
stranou, vyhlásená bola za neplatnú« a aby žalovaná strana bola zaviazaná: »trpeť žalobníka aj na ďalej vo službe«. Žaloba tohoto znenia nebola ani v ďalšom pokračovaní modifikovaná.
Ani zamestnavatel’ ani zamestnanec nemôžu byť prinútení — a ani rozsudkem zaviazaní — na to, aby v služebnom pomere proti svojej vôli pokračovali, ale v prípade, že smluvný služebný pomer jeden z nich bezprávne zruší, môe byť zaviazaný nahradiť druhému smluvníkovi škodu z toho vzniklú.
Podľa tejto zásady by rozsudok, vynesený podľa tejto žalobnej žiadosti, nebol vykonateľný, lebo neobsahuje žiadosť, že — v prípade, že by zamestnavateľ v smluvnom služebnom pomere zotrvať nechcel — aké nároky vznáša proti nemu žalobník.
Žaloba v citovaném znení je žalobou určovacou podľa § 130 Osp., ktorá však vo forme hore uvedenej nie je prípustná, keď sa strana môže domáhať plnenia.
Žaloba je tedy pochybená a už z toho dôvodu mala byť zamietnutá.

Citace:

č. 14692. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1079-1079.