Čís. 14249.

Lehota k obnove nesporného pokračovania podľa § 49 zák. č. 109/1931 Sb. z. a n. je šesťmesačná a počíná sa v prípade, že základné pokračovanie skončilo sa usnesením rekurzného súdu (hod potvrdzujúcim usnesenie I. súdu) dňom následujúcim po uplynutí 15 dní od doručenia rozhodnutia rekurzného súdu.
(Rozh. z 19. III. 1935, R III 141/35.) Rekurzný súd ako súd obnoveného nesporného pokračovania vyhovel žiadosti o obnovu nesporného pokračovania, usnesenie, vynesené v základnom pokračovaní o úprave arendovného podľa § 7 vl. nar. č. 164/1933 Sb. z. a n., zbavil účinnosti a vyslovil, že žiadateľovi nárok na úpravu prislúcha.
Najvyšší súd dovolaciemu rekurzu do arendy dávajúcej nevyhovel z týchto dôvodov:
Podľa § 49 zákona č. 100/31 Sb. z. a n. platia pre obnovu nesporného pokračovania pravidlá zák. čl. I:1911 (Osp.). V smysle § 567 Osp. lehota v obnove činí 6 mesiacov, počítaných odo dňa nadobudnutia pravoplatnosti rozsudku (tu obdobné usnesenia). Podľa § 410 Osp. nastane pravoplatnost’ u rozsudku, nakoľko môže byť napadnutý odvoláním alebo odporom, teprv dňom, následujúcím po vypršaní zákonnej lehoty, k ich podaniu určenej. Usnesenie rekurzného súdu v nespornom pokračovaní aj v prípade, že ním potvrdené bolo usnesenie prvého súdu, napadnuté môže byť dovolacím rekurzom z dôvodoch uvedených v odst. 2. § 46 zák. č. 100/31 Sb. z. a n. Keď tedy usnesenie rekurzného súdu čís. R 274/34-6 doručené bolo právnemu zástupcovi arendátorov 29. mája 1934, nadobudlo toto pravoplatnosť (§ 36 zák. č. 100/31 Sb. z. a n.) dňom 14. júna 1934; od tohoto dna až do podanie žiadosti o obnovu (1. decembra 1934) 6 mesačná lehota ešte nevypršala.

Citace:

č. 14249. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1005-1006.