Č. 7652.

Zamestnanci verejní (Slovensko); I. Starobný a služobný prídavok nezapočítá sa podľa zák. 310/24 a 99/21 do penzijného základu župného zamestnanca. — II. Zák. č. 287/24 sa nevzťahuje na zvýšenie penzíjných pôžitkov župných zamestnancov. — III. Penzijné pôžitky župných zamestnancov podľa zák. č. 310/24 upravujú sa dľa zásad zák. č. 2/20, 3/20 a 99/21 s obmedzeniami obsaženými v zák. č. 394/22 a nie podľa zásad zák. č. 394/22. — IV. Zálohy podľa § 6 zák. č. 310/24 mohly byť vládou poskytované len od 1. januára 1925.
(Nález zo dňa 21. decembra 1928 č. 33907.)
Prejudikatura: Boh. A. 6934/27.
Vec: Julius M. v Š. proti ministerstvu s plnou mocou pre správu Slovenska o odpočivné.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta ako neopodstatněná.
Dôvody: Usnesením adm. výboru župy bratislavskej zo dňa 12. mája 1919 bol sť-l, župný oficiál, penzionovaný počnúc dňom 1. júna 1919 a čiastka jeho penzie ustálená v příčině jeho 17 ročnej do penzie započítateťnej služobnej doby z 2 400 Kč ročného platu a služobného přídavku v 54%, t. j. v 1 296 Kč a bytná penzia v 320 Kč. Napadnutým rozhodnutím boly s.ť-ľovi podľa zásad zák. č. 310/24 za súhlasu gfř v Bratislavě počínajúc dňom 1. januára 1925 upravené a poukázané jeho odpočivné požitky a to 2 624 Kč 40 h ročná penzia, t. j. 54% z penzíjneho základu 4 860 Kč (služné 3 408 Kč, 50% pražského miestneho přídavku 852 Kč, starobný služobný prídavok 400+200 Kč) na dobu života, ročný drahotný prídavok 1 500 Kč a ročné mimoriadne a núdzové výpomoci 3 024 Kč. Zároveň nariadil žal. úrad, aby od 1. januára 1925 sť-ľovi vyplatené odpočivné pôžitky ako i preddavky pri prvej výplatě upravených pôžitkov odpočivných boly z týchto sražené.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Sťažnosť vytýká nezákonnost’ napadnutého rozhodnutia preto, že žal. úřad:
1. neprávom vzal za základ výpočtu jeho odpočivného len 1 800 Kč základného platu a ďalšími 600 Kč počítal len čo služobným prídavkom, keďže základný plat sť-ľov —
po jeho 25 ročnej efektivnej ver. službě, z ktorej ale bolo mu započítaných len 17 rokov do doby služobnej do penzie započítateťnej — činil 2 400 Kč a tento základný plat bol vziaty za základ výpočtu jeho póvodného odpočivného v usnesení adm. výboru župy bratislavskej zo dňa 12. mája 1919,
2. nevšimnul si pri upravení odpočivných pôžitkov sť-ľových ustanovenia zák. č. 394/22 a zák. č. 287/24, dľa ktorých všetky výhody štátných zamestnancov boly rozšířené i na župných zamestnancov, lebo zák. č. 287/924 je o 3 dni pozdejšie datovaný ako úplná rovnoprávnost’ vyslovivší zákon č. 310/924.
3. neprávom vyslovil v napadnutom rozhodnutí, že od 1. januára 1925 sť-ľovi vyplatené preddaviky majú sa pri prvej výplatě upravených pôžitkov sť-ľových srazit’, keďže odst. 2 § 6 zák. č. 310/924 stanoví, že zálohou vyplácané přídavky nemajú byť sražené a preto sť-ľovi dňa 2. augusta 1925 poukázaný preddavok nemal mu byť sražený.
Ad 1. Z napadnutého rozhodnutia je patrné, že žal. úřad upravil zaopatrovacie pôžitky sť-ľove podľa zásad zák. č. 310/924 na podklade aktivných požitkov XI. triedy hodn. 3 stupnice plat. (3 408 Kč) podľa zák. č. 541/1919 a že z obnosu, ktorý bol základem pre výměr povodnej penzie sť-ľovej podľa usnesenia adm. výboru župy bratislavskej zo dňa 12. mája 1919 považoval čiastky 400 Kč a 200 Kč za starobný respektive služobný prídavok. Z odvodného spisu žal. úřadu je patrné, že k tomuto postupu spatřoval úřad správný základ v čl. I § 1 č. 2 odst. 4 zák. č. 99/921. Proti tejto kvalifikacii zmienených dvoch prídavkov ako přídavku starobného, respektive služobného sťažnosť neformuluje žiadných sťažných bodov a preto nemože nss stanovisko žal. úřadu po tejto stránke preskúmať. Keď ale ide o prídavok starobný a služobný, právom mohol tedy žal. úřad k obnosom týmto pri určení stupnice služobnej dľa zák. č. 541/1919 neprihliadnuť a nezapočítať tieto obnosy do novej takto síanovenej pezíjnej základny, ako to i učinil. Je tedy sťažnosť v tomto bodu neopodstatněná.
Ad 2. Neni opodstatněná ale ani námietka táto, lebo v tejže zastávaný právny názor je mýlmy.
Nss vyslovil už právny názor v nál. Boh. A. 6934/27, že předpisy zák. č. 287/24 nevzťahujú sa na zvýšenie penz. pôžitkov župných zamestnancov, pre tých platí výlučné zák. č. 310/24, že zák. č. 310/924 nebol derogovaný zákonom č. 287/24 a že pri posúdení otázky, ktorý z dvoch zákonov je zákonom predošlým a ktorý je neskorším, je rozhodným den vyhlásenia vo sbierke zákonov a nariadení, nie však datum zákonov. Keďže nie je sporným, že sť-ľ ako dňom 1. júna 1919 podľa predpisov býv. uhoř. státu penzionovaný patří do tej kategorie penzionovaných župných zamestnancov na Slov., na ktorých by sa bol vztahoval zák. č. 210/20 o úpravě politickej správy na Slov., keďby v den účinnosti cit. zák. boli bývali v činnej službě, — čo je predkokladom podľa § 1 zák. č. 310/24 upravenie penzíjnych požitkov týchto zamestnancov dľa zásad cit. zák., javí sa námietka táto neodpodstatnenou v tej časti, dťa ktorej výslužné požitky sť-ľove zvýšené malý by byť podľa zásad zák. č. 287/924 preto, že zákon tento je neskôr datovaný ako zák. č. 310/924.
Pokiaľ sťažnosť v námietke tejto tvrdí, že zaopatrovacie pôžitky sť-ľove malý byť ustálené podľa zák. č. 394/922 a vytýká preto nezákonosť napadnutého rozhodnutia, má patrné na mysli, že zásady tohoto zákona malý byť uplatněné u ustálení odpočivných požitkov sť-ľovýcih preto, lebo zákon tento je tiež citovaný v odst. 1 § 1 zák. č. 310/24. Ale i tento názor sťažnosti je mýlny, nebo podľa § 1 cit. zák. č. 310/924 upravujú sa odpočivné požitky župných zamestnancov svrchu uvedených podľa zásad zák. č. 2 a 3/20 a zák. č. 99/21 s obmedzeniami obsaženými v zák. č. 394/20 a nie tedy — ako to sťažnosť má na mysli — podľa zásad obsažených v teraz cit. zák. č. 394/922 a preto je i táto část tejto námietky neopodstatněná.
Ad 3. Nemohol uznať opodstatněnou ale nss ani námietku túto:
Podľa odst. 1 § 6 zák. č. 310/924 vláda sa zmocnila k výplatě záloh na zvýšenie výslužných pôžitkov vyplývajúcich z tohoto zákona, čo bezpochybne toťko znamená, že vládě sa uložilo, aby poskytovala zamestnancom na Slov., pre ktorých cit. zák. č. 310/24 platí, zálohy na zvýšenie jejich odpočivných pôžitkov dotiaľ, kým odpočivné požitky týchže zamestnancov nebudu úradom podľa zásad cit. zák. č. 310/924 upravené, z čoho ale bezpochybne plynie i to, že tieto zálohy mohly byť poskytované vládou len od 1. januára 1925, t. j. od účinnosti zák. č. 310/924 v § 9 vyslovenéj a ďalej i to, že neskôr majú byť zálohy tieto sražené z odpočivných pôžitkov pódľa zásad tohože zákona upravených, ak by len zákon iné nestanovil.
Že zálohy tieto a poťažne záloha likvidovaná sť-ľovi dna 2. augusta 1925 nemóže byť sražená z jeho odpočivných pôžitkov takto upravených, sťažnosť dovodzuje z ustanovenia odst. 2 § 6 cit. zák. č. 310/924. Výklad tejto zákonnej normy v tomto smere je ale mýlny, lebo táto norma zakazuje srážať zálohou prv vyplácaných prídavkov, nie však zálohy v základe cit. zák. č. 310/24 poskytnuté dotyčným zamestnancom vládou pódia vyšeuvedených úvah od 1. januára 1925, a keďže pódia zřejmého znenia tejto zákonnej normy tento zákonný zákaz vzťahuje sa len na srazenie zálohy istej kategorie, nemožno tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie bolo nezákonným, keďže tým bola nariadená srážka zálohy patriaci do kategorie takej, na ktorú kategoriu zálohy zmienený zákonný zákaz sa nevztahuje. —

Citace:

č. 7652. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství JUDr. V. Tomsa, 1928, svazek/ročník 10/2, s. 514-517.