Č. 2901.

Vypovedanie z územia čsl. státu: I pre prestupok §u 41 zák. čl. XL: 1879 možno vypovédati cudzince z územnia čsl. republiky dľa §u 1 lit. a) nariadenia ministra pre Slovensko zo dna 18. júla 1920 č. 7747 adm. I.
(Nález zo dňa 22. novembra 1923 č. 19 682).
Vec: Artur R. v Bratislavě proti ministru s plnou mocou pre správu Slovenska stran vypovedania z územia Čsl. státu. Výrok: Sťažnosť zamieta sa ako neopodstatnená.
Dövody: Policajné riaditelstvo v Bratislavě vyslovilo výrokom zo dna 29. júla 1921, že sť-la dl'a nariadenia min. pre Slov. zo dna 18. júla 1920 č. 7747 Adm. I. vypovédá čo cudzince z uzemia rep. čsl. a nariadilo, aby i s rodinou do 3 dní opustil územia štátne, lebo bolo konaným šetřením zišteno, že je cudzim statným príslušnikom, účastní sa politického života a činnost' jeho nie je státu na osoh — nemá povolenia pobytu a je politicky nespolahlivý.
Proti tomuto výroku podal sť-l odvolania, v ktorom uviedol, že ačkolvek dľa starého oznamovacého listu bol povodně do obce Nemtibánya v Maďarsku příslušný, predca — ponevač už výše 18 rokov bývá v Bratislavě, ztratil nie len dosavádnu příslušnost', ale aj statné občianstvo v Maďarsku a směrodatná je nová jeho příslušnost', ktorú si pod č. — v r. 1919 od rady města B. nadobudnul, je zaměstnaný v mestskej plynárně a protištátnou činnostou se nezaobérá. Koná riadne svojú službu — manželka jeho je čsl. občianka.
Minister pre Slov. rozhodnutím, zo dňa 15ho ncvembra 1922 odmrštil odvolanie sť-lovo a potvrdil jeho vypovedanie nakolko úradným šetřením je překázané, že sť-l je rodený a příslušný do Pásztó v Maďarsku, lebo dókaz o nadobudnútiu čsl. příslušnosti dl'a §u 1 úst. zák. z 9. aprila 1920 č. 236 Sb. a dl'a zprávy měštanosty v štátoobčianskej záležitosti žiadnej prosby nepodal, následkem čeho musí byť považovaný za příslušníka maďarského a že ako cudzí příslušník prejavuje zlú povahu, nebezpečným vyhrazováním dopúšťa sa prestupkov proti veřejnému pokoju — dává zrejme výraz svojmu nepriatelskému smýšlaniu oproti čsl. národnosti a tým javí sa další jeho pobyt na územiu státu škodlivým zaujmom tohoto, takže sú dané podmienky nariadenia č. 7747/1 lit. a) b).
O sťažnosti podanej proti tomuto výroku uvažoval nss takto:
Napadnuté rozhodnutie opierá sa o naridenia ministra pre Slov. zo dňa 18. júla 1920 č. 7747 adm. I č. 41/1920 Úradných Novin. Dl'a ustanovenia §u 1 tohoto nariadenia možno vypovédať iba cudzincov t. j. osoby, ktoré nemajú štátne občianstvo republiky čsl., ovšem keď sú splněné podmienky vypovedania, uvedené v nariadeniu tom.
Kedže ale výrok o vypovedaniu předpokládá, že vypovedaná osoba je cudzincom, nemohol sa úřad zaoberať iba tým, či sú dané podmienky vypovedania, ale musel si prvej prejudicielne zodpovedať otázku, či sa jedná o osobu, ohladne ktorej vypovedania možno použit, to je či dotyčná osoba je cudzincom. Tuto prejudicielnú otázku zodpovédal si úřad kladné a sice opieral výrok svoj o okolnost', že sť-l nepodal dokaž ani o nabudnutiu čsl. příslušnosti dl'a §u 1 úst. zák. č. 236/1920, ani nežiadal o udelenia statného občianstva.
Vzhladom k tomu, že ide o prejudicielnú otázku, móže nss výrok ten prezkúmať iba po stránke formálnei (arg. § 6 zák. o ss) t. j. zkúmať či úřad skutkové okolnosti, o které výrok svoj opieral, získal si zpösobom procesně bezvadným.
Sť-l pri svoiom vypočutiu dňa 21. júla 1921 udal, že je příslušný do B. od r. 1920 a v odvolaniu svojom tvrdil, že 18letým pobytom v Br. ztratil příslušnost' maďarsku a že v r. 1919 nadobúdnúl domovskou příslušnost' v Br. Majúc tu uvedené údaje sť-la samotného, zaisté právom úřad zodpovédal si kladné otázku, že sť-l nepodal dokaž o nadobudnútiu čsl. příslušnosti dl'a § 1 cit. úst. zák., lebo opieral sa o vlastný údaj sť-lov, že nie před dňom 1. juna 1910, ale až v r. 1919 nadobudnúl sť-l domovské právo v území čsl. státu.
A keď úřad eště zistil, že st-l nepodal žiadosť za priznanie čsl. statného občianstva dl'a §u 9 cit. úst. zákona, nemožno právom tvrdit' že by prejudicielný výrok úřadu nebol získaný spósobom procesně ne- závadným.
Pokial st-l iba teraz, t. i. v sťažnosti uplatňuje, že nadobudnúl domovské právo v Br. už před rokom 1910, ponevač bol v meste tom už od r. 1905 do r. 1908 zaměstnaný a prispieval k ťarchám obecným — ide o tvrzenie nové v administrativnom pokračovaniu neuplatňované, takže nss výtkou touto nemože sa zaoberať, brání mu v tom předpis §u 6 zák. o ss.
Minister ako příčiny vypovedania uviedol, že sť-l sa dopúšťa prestupkov proti veřejnému pokojů (lit. a) §u 1 cit. nar.) a poškodzuje zaujmy státu (lit. b) §u 1 cit. nar.).
Sťažnosť proti dóvodom vypovedania uplatňuje v prvej radě, že přestupky nie sú trestné skutky, ktoré dl'a lit. a) §u 1 cit. nar. móžu mať za následok vypovedania, aniž by brojil proti skutkovému zisteniu úřadu, o ktorý tento opřel prvý dóvod vypovedania, t. j. že sť-l nebezpečným vyhrožováním dopúšťa sa prestupkov proti veřejnému pokoju. Broji tedy iba proti prejavenému náhladu žal. úřadu, že prestupky proti veřejnému poriadku by boly takým trestným skutkom, o ktorý by mohol úřad oprieť vypovedania dl'a lit. a) §u 1 cit. nar.
Nss nesdieli náhlad tento. Předpis cit. nariaďuje vypovedanie cudzincov, ktorí sa dopustili trestného skutku proti bezpečnosti státu, proti veřejnému kludu a poriadku, alebo previnili sa účastenstvom na takovom trestnom skutku bez ohladu na to, či boli pre tento trestný skutek trestné stiháni a či nie.
Nerobí tedy norma tato rozdielu medzi zločinom, prečinom alebo prestupkom proti veřejnému pokoju, naopak užívá kollektivného označenia, »trestný skutok«, ktoré zaisté má na mysli nie len zločiny a prečiny, ale aj přestupky.
Kedže ale tomu tak je a cit. nariadenie stanovilo aj na přestupky veřejného kludu a poriadku sankciu vypovedania cudzinca — zaisté nepadá na váhu, či ide o prestupok podriadeného riadu ako to tvrdí sťažnosť uvádzajúc, že prestupok § 41 zák. čl. XL : 1879 je tak nepatrný, že nemože byť preto vypovedaný a rozhodným je iba, či úřad právom mal za to, že sa sť-l takých prestupkov dopustil. Poneváč ale v tomto směru sť-l skutkový podklad výroku nepopřel — nemože sťažnosť právom tvrdiť, že by žal. minister nebol mal podmienku tuto pre vypovedania sť-la.
Mohol-li ale žal. minister svoj výrok o vypovedaniu sť-le oprieť právom o tento dóvod, t. j. že sa sť-l dopustil trestného skutku proti veřejnému poriadku, potom je pre posúdenia zákonitosti napadnutého rozhodnutia lhostejno, či má tiež další dóvod, pre ktorý bol sť-l vypovedaný, totiž že poškozuje záujmy státu, dávajúc zrejme výraz svojmu nepriatelskému smyšlaniu proti čsl. národnosti, oporu v zákone; lebo i keby žal. úřad nemal pre tento další dóvod v zákone opory, nemohla by sťažnosť dosiahnuť ciel, ktorý sleduje — zrušenie napadnutého rozhodnutia — keď napadnuté rozhodnutie opierajúc sa o dóvod, o ktorom bolo výše pojednáváno, je v súhlase so zákonom.
I bola pieto sťažnosť zamietnutá ako neopodstatněná.

Citace:

č. 2901. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 5/2, s. 1043-1046.