č. 8010.

Zaměstnanci veřejní (Slovensko): Předpisy zák. č. 287/24 nevzťahujú sa na zvýšenie penzijných póžitkov župných zamestrancov; pre nich platí výlučné zák. č. 310/24.
(Nález zo dna 5. juna 1929 č. 11.140.)
Prejudikatura: Boh. A. 6934/27.
Vec: Dr. Julius A. v K. proti ministru čsl. republiky s plnou mocou pre správu Slovenska o úpravu odpočivných póžitkov.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta ako bezdóvodná.
Dóvody: Minister pre Slov. vyslovil napad: rozhodnutím, že poukazuje sť-ťovi, hlavnému župnému archivářovi vo výslužbě v K., pódia zásad zák. č. 310/24 počínajiúc odo dňa 1. januára 1925 so súhlasom gfr tieto odpočivné požitky: 1. penziu ročných 6974 Kč 60 h, 2. drahotný prídavok dl´a 3 triedy rodinnej ročných 2628 Kč, 3. mimoriadnu núdzovú výpomoc ročných 3024 Kč, 4. a mimoriadnu núdzovú výpomoc pre jeho syna Juliusa ročných 960 Kč.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto:
Sťažnosť namieta, že úprava penzíjnych póžitkov sť-ťových nemala byť provedená podl’a zák. č. 310/24, ale vzhťadom na ustanovenie § 7 zák. č. 287/24 podl’a zák. č. 287/24 z úvah týchto: Odst. 1 § 7 zák. č. 287/24 stanoví, že podl’a zásad zákona tohoto upravujú sa . .. . i odpočivné požitky iných ver. zamestnancov plátěných z fondov štátooi spravovaných...., — a odst. 2. cit. § stanoví, že podmienkou tejto úpravy je, že zmienení zaměstnanci náležia ke kategoriam, ktorým základné odpočivné požitky boly upravené podl’a obdoby zák. č. 99/21 a že činná služba jejich skončila před 1. januárem 1925. .. a odst. 3. cit. § stanoví, že jestli by nárok na úpravu týchto odpočivných póžitkov podl’a obdoby zák. č. 99/21 vznikol len pozdejšie, budú miesta tejto úpravy upravené podl’a tohoto zákona... Keďže nie je sporné, že župné penzijně fondy na Slov., — na ťarchu ktorých bol i sť-ť ako býv. župný zaměstnanec na Slov. penzionovaný ešte 1. júna 1923, — ktorého čiryná služba tedy skončila před 1. januárom 1925, — přešly do správy štátnej už v r. 1920, a boly jeho penzíjne požitky upravené podl’a zásad zák. č. 310/24 dl´a predpisov zák. č. 99/921, bezpochybné je, že pre sť-ťa směrodatné sú ustanovenia § 7 zák. č. 287/24 a že z příčiny tej jeho odpočivné požitky upravené móžu byť len podl’a zák. č. 287/24, nie však podl’a zásad zák. č. 310/24.
Nss však túto, jedine vznesenú námietku sťažnosti uznal bezdůvodnou.
Sť-ť dovodzuje svoj nárok na úpravu penzijných póžitkov podl’a zák. č. 287/24 dťa obsahu svrchu uvedenej námietky jedine len z toho, že jeho penzijně požitky čo býv. župného zamestnanca na Slov. boly ustálené a vyplácané na ťarchu župných penzíjnych fondov býv. žiúp na Slov., ktoré už v r. 1920, — patrné má na mysli ustanovenie odst. 2. § 9 zák. č. 126/20, — přešly do vlastníctva štátu a do správy štátnej, a že preto považovat’ sa má za tých v odst. 1. § 7 cit. zák. č. 287/24 uvedených iných ver. zamestnancov plátěných z fondov štátom. spravovaných, ktorým sa majú tiež upraviť jejich odpočivné požitky podl’a zásad cit. zák. č. 287/24, nie však podl’a zásad zák. č. 310/24.
Nss ale vyslovil, — a to i v příčině tej, že penzijně požitky býv. župných zamesínancov na Slov. boly im vyplácané zo župných penzíjnych fondov, ktoré podl’a odst. 2. § 9 zák. č. 126/20 přešly do vlastníctva štátu a do správy štátnej, — už v nál. Boh. A. 6934/27, že předpisy zák. č. 287/24 nevzťahujú sa na zvýšenie penzíjnych póžitkov’ župných zamestnancov, pre nich platí výlučné č. 310/24.
Keďže sf-ř v jeho sťažnosti ostatně nepopiera, že prepoklady v zák. č. 310/24 u něho by nejestvovaly, nemohol nss uznať napadnuté rozhodnutie nezákonným preto, že žal. úřad odpočivné požitky sť-l’ove upravil podl’a zák. č. 310/24 a že dl’a námietky sťažnosti nevzal za podklad tejto úpravy ustanovenie zák. č. 287/24, keďže ustanovenia tohoto zák. podl’a svrchu uvedeného nál. pre sť-ťa vobec neplatia.

Citace:

č. 7922. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1930, svazek/ročník 11/1, s. 706-709.