Čís. 5660.

Prekážanie spoločnému úradnému výkonu člena úradu a orgánu úradu (zák. čl. 40:1914), je jedným trestným činom, kvalifikovanie ktorého sa riadi podľa toho, kto bol hlavou tohoto úradného celku.
(Rozh. zo dňa 8. júla 1936, Zm III 390/36.) U obžalovanej P. T. konali četníci v prítomnosti obecného starostu domovú prehliadku, pri ktorej pátrali po odcudzených predmetoch. Keď bolo najdené väčšie množstvo vecí podozrelého pôvodu, odovzdali ich četníci obecnému starostovi. Obžalovaná P. T. priskočila a chcela ich starostovi odobrať; starosta však veci z rúk nepustil. Obžalovaná za stálých vyhrážok starostovi i četníkom uchopilu sekeru a zdvihnuvši ju oboma rukama do výšky, kričala na starostu a na četníkov: »Zabijem vás!« Domová prehliadka musela byť preto prerušená. Súd prvej stolice uznal obžalovanú P. T. vinnou jednak zločinem násilia proti vrchnosti (úradu) podľa § 2, odst. 2, § 3, odst. 2 zák. čl. 40:1914, jednak zločinom násilia proti orgánom vrchnosti (úradu) podľa § 4, odst. 2, § 6, odst. 2 cit. zákona. Odvolací súd tento rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovanej odmietol; z úradnej povinnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p. zrušil rozsudky oboch nižších súdov, nakoľko čin obžalovanej P. T. bol kvalifikovaný aj ako zločin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2, § 6, odst. 2 zák. čl. 40:1914, a túto kvalifikáciu pominul.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci spoznal najvyšší súd, že nižšie súdy čin obžalovanej kvalifikovaly jednak ako zločin násilia proti vrchnosti podľa § 2, odst. 2, § 3, odst. 2 zák. čl. 40:1914, jednak ako zločin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2, § 6, odst. 2 cit. zák., bez ohľadu na to, že obžalovaná svojím činom porušila iba jediný právny statok, t. j. právny výkon tých úradných osôb, ktoré prevádzaly domovú prehliadku.
Úradné osoby, ktoré sa zúčastnia úradného výkonu, bez ohľadu na ich počet tvoria jeden celok, prevádzujúci dohromady a spoločne jeden úradný výkon a prekážanie takému jedinému spoločnému výkonu tvorí skutkovú postatu jediného trestného činu, kvalifikovanie ktorého riadi sa podľa toho, kto bol hlavou tohoto úradného celku, v súdenom prípade podľa člena vrchnosti, starostu.
Nakoľko tedy nižšie súdy kvalifikovaly čin obžalovanej ako dvojnásobný zločin, a to jednak ako zločin násilia proti vrchnosti, jednak ako zločin násilia proti orgánu vrchnosti, dopustily sa vecného zmätku podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., ktorého treba dbať podľa § 385, posl. odst. tr. p. z úradnej povinnosti, poneváč je na ujmu obžalovanej.

Citace:

Čís. 5660. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 326-327.