Čís. 5628.

Nekalá súťaž (zákon čís. 111/1927 Sb. z. a n.).
Ku skutkovej podstate prečinu zľahčovania podľa § 27 zákona.
Prejav člena zastupiteľského sboru (mestského zastupiteľstva), učinený v jeho úradnom postavení pri rozhodovaní onoho sboru o zadaní dodávky v záujme sboru ako zákazníka, nelze považovať za prejav »za účelom súťaže«.
(Rozh. zo dňa 9. júna 1936, Zm III 53/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. L., obžalovanému z prečinu zľahčovania, vyhovel zmätočnej sťažnosti. obžalovaného, uplatnenej z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p., rozsudky oboch nižních súdov z tohoto dôvodu zmätočnosti zľahčovania podľa § 27 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.
Z dôvodov:
Na základe § 385, č. 1 a) tr. p. uplatnená zmätočná sťažnosť namieta, že pri činnosti obžalovaného nešlo o prejav za účelom súťaže. Tejto zmätočnej sťažnosti nelze odopreť oprávnenie.
Prečinu zľahčovania podľa § 27 zákona proti nekalej súťaži sa dopúšťa, kto za účelom súťaže učiní alebo rozširuje o pomeroch podniku údaje, o ktorých vie, že sú nepravdivé a spôsobilé poškodiť tento podnik. Aby bola splnená skutková podstata tohoto prečinu, musí byť dokázané, že a) údaje o pomeroch zľahčovaného podniku boly objektívne nepravdivé a spôsobilé poškodiť tento podnik, b) tieto údaje boly obžalovaným učinené za účelom súťaže, t. j., že smerovaly k tomu, aby pozícia zľahčovaného podniku v súťaži bola zoslabená, a že tieto údaje boly k tomu spôsobilé, c) že si obžalovaný bol vedomý nepravdivosti týchto údajov a ich spôsobilosti poškodiť zľahčovaný podnik.
Podľa zistenia odvolacieho sudu dňa 13. februára 1934 bolo mimoriadne zasadnutie mestského zastupiteľstva v B., pri ktorom bol projednávaný návrh na rozšírenie mestskej elektrárne, totiž na zadanie dodávok jedného generátora, jednej turbíny a dvoch kotlov. Medzi firmami, ktoré podaly oferty, bola aj firma P., ktorá oferovala na dodanie turbíny a dvoch kotlov. Po odbornom vysvetlení hlásil sa k slovu obžalovaný ako člen mestského zastupiteľstva a medzi iným prehlásil aj to, že P. je rakúskou, čiže nemeckou firmou, ktorá má v tuzemsku len nepatrná dielňu s nepatrným počtom robotníkov, že jej základná istina je rakúska, vlastne nemecká, a jej dôchodok odchádza do cudzozemska, že jej generálny riaditeľ je cudzozemcom, že proti takémuto cudzozemskému podniku treba pri zadaní práce podporovať naše, tunajšie národné podniky.
Odvolací súd vzal za dokázané, že údaje obžalovaného o pomeroch podniku hlavnej súkromnej žalobkyne sú nepravdivé a odvolací súd správné dovodil, že údaje boly spôsobilé poškodiť podnik žalobkyne, pripadne zoslabiť jej súťažnú pozíciu proti druhým súťažiteľom.
Neľze však súhlasiť s vývodom odvolacieho súdu, že bola splnená aj ďalšia náležitosť skutkovej podstaty prečinu zľahčovania: »kto za účelom súťaže«. Súťaž v hospodárskom smysle je závodenie niekoľko (najmenej dvoch) osob alebo skupin, zpomedzi ktorých sa jedna snaží nabyť prednosti pred druhou. Prečinu podľa § 27 zák. proti nek. súťaži môže sa dopustiť, ako jasné vyplývá zo slov zákona »kto za účelom súťaže«, každý, tedy a i nesúťažiteľ, ovšem musí jednať za účelom súťaže. Pachateľ nemusí mať ani záujem na konkurenčnom podniku, ale môže konkurenčný podnik zľahčovať (ovšem vždy len za účelom súťaže) aj z iných dôvodov a pohnútok, ako zo závisti, pomstychtivosti atď.
Z uvedeného plynie, že však slovo »kto« nelze vykladať tak, že by sa nekalej súťaže mohla dopustiť aj taká osoba, ktorá učiní alebo rozširuje o pomeroch podniku údaje, bárs aj spôsobilé poškodiť tento podnik, ale s úmyslom iným než súťažiteľským. Z pojmu súťaže pak vysvitá, že účelom súťaží je dosiahnuť zamýšfanej výhody pred druhým podnikom a tedy, keď ide o získanie dodávky ako v súdenom prípade, dosiahnuť od zákazníka zadanie dodávky a tedy dosiahnuť priaznivé rozhodnutie zákazníka o tejto dodávke.
V súdenom prípade zákazníkem bolo mesto B., ktoré ako právnická osobnosť rozhoduje svojimi zvolenými zástupcami spôsobom v zákone predpísaným. Obžalovaný bol v dobe činu členom mestského zastupiteľstva, ktoré málo rozhodnúť o dodávkach a ako člen mestského zastupiteľstva a tedy v súdenom prípade vo skutečnosti vo funkcii zákazníka podľa zákona mal nielen právo, ale aj povinnosť, aby uviedol všetko, čo podľa svojho presvedčenia považoval za potrebné k hájeniu záujmu zákazníka. Preto nelze tieto prejavy samy o sebe považovať za prejavy »za účelom súťaže« v smysle zákona, keďže z postavenia obžalovaného v dobe prejavu a okolností prejavu vysvitá, že prejavy tieto boly učinené pri úradnom rokovaní cieľom hájenia záujmu zákazníka, tedy v záujme protichodnom záujmom všetkých súťažiacich podnikov.
Zo zistených okolností nelze dovodit, že by obžalovaný zastrene pod záštitou hájenia záujmu zákazníka býval vo skutečnosti konal s úmyslom súťažiteľským, t. j., že by z iného než zákaznického záujmu býval učinil svoje prejavy preto, aby zoslabil pozíciu hlavnej súkromnej žalobkyne. Keď nebola splnená náležitosť »kto za účelom súťaže«, netreba dovodzovat, či obžalovaný bol si aj vedomý nepravdivosti svojich údajov.

Citace:

č. 5628. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 272-274.