Č. 10420.

Učiteľstvo (Slovensko): Je nárok nezletilých sirot po učiteľoch na ľudových školách na zaopatrovacie pôžitky vázán na podmienku pobytu na území čsl. republiky?
(Nález zo dňa 15. marca 1933 č. 4130.)
Vec: Dr. Eugen K. vo V. čo tútor nezl. Edity K. a nezl. Hugona K. proti referátu ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave o zaopatrovací pôžitky.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Podáním de pres. 22. februára 1929 domáhal sa st-ľ čo tútor nezletilého Ottu, Edity a Hugona K., detí dňa 13. apríla 1928 zomrelého Alexandra K., bývalého učiteľa na židovskej ľudovej škole v S., stanovenia a poukázania úmrtného, ďalej polročného platu zomrelého pre zmienené nezletilé siroty a zaopatrovacích pôžitkov pre tieže. Žal. úrad napadnutým rozhodnutím vyhovel tejto žiadosti len, pokiaľ išlo o úmrtné s poukázaním čiastky 3.600 Kč, žiadosti však o poukázanie polročného platu pre siroty nevyhovel, lebo sa na zomretého vzťahovať už platové predpisy zák. č. 104/26 a v tom nieť žiadneho takého stanovenia, na základe ktorého by mohol byť žiadaný plat poukázaný; tej žiadosti, v ktorej sa žiada pre siroty sirotská penzia, žal. úrad tiež nevyhovel, lebo syn Oto, narodený 17. augusta 1911, zamestnaný je s platom ročných 6.000 Kč, čím je teda v smysle § 7 vl. nar. č. 234/21 zaopatřený, dcéra Edita, narodená 10. augusta 1919, a syn Hugo, narodený 3. augusta 1921, zdržujú sa v Maďarsku, kdežto v smysle odst. 1 § 6 zák. č. 167/24 prejímá štátna pokladňa s výhradou regresu náklad na penzíjne a zaopatrovacie pôžitky učiteľov škol ľudových ako i pozostalých po nich, pokiaľ osoby, o ktoré ide, bývajú na území republiky čsl.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Predne nutné je konštatovať, že sťažnosť výslovné brojí len proti tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorou nebolo vyhovené žiadosti sť-ľovej o stanovenie a poukázanie zaopatrovacích pôžitkov pre siroty a to nezletilú Editu K. a nezletilého Hugona K., z príčiny ktorej len v tejto časti môže byť napadnuté rozhodnutie predmetom kognície tohoto súdu.
Ako je to patrné z napadnutého rozhodnutia, žal. úrad odoprel stanoviť zaopatrovacie požitky pre svrchu zmienené siroty z toho dôvodu, že zdržujú sa ony v Maďarsku, kdežto podľa odst. 1 § 6 zák. č. 167/24 prejímá štátna pokladňa náklad na zaopatrovacie pôžitky pozostalých po učiteľovi ľudových škol, pokiaľ títo pozostalí bývajú na území republiky čsl. Sťažnosť nepopiera, že svrchu uvedená zákonná norma, o ktorú žal. úrad oprel svoje zamietavé stanovisko, stanoví medzi inými ako podmienku pre stanovenie a poukázanie zaopatrovacích pôžitkov pre pozostalých po učiteľovi ľudových škol na Slov. vydržiavaných cirkvami, aby títo pozostalí bývali na území republiky čsl., a nepopiera ani správnosť tohoto stanoviska žal. úradu v napadnutom rozhodnutí zastávaného, že tým pozostalým, ktorí sa zdržujú v cudzine, neprislúcha nárok na stanovenie a poukázanie ich zaopatrovacích pôžitkov. Vytýka ale sťažnosť jedine len to, že poneváč zmienené siroty len dočasné a preto sa zdržujú v cudzine, lebo v tuzemsku nebolo takej osoby, ktorá by sa o ne starat’ a ich vychovávať mohla, bolo onou časťou napadnutého rozhodnutia neprávom odoprené poukázanie zaopatrovacích pôžitkov pre zmienené siroty, a tým viac bolo neprávom odoprené stanovenie týchto pôžitkov, ktorých len výplata mala byť zastavená na dobu tú, čo sa oné siroty zdržujú v cudzine. Túto námietku sťažnosti uznal nss bezdôvodnou.
Podľa odst. 1 § 6 zák. č. 167/24, o ktorú zákonnú normu oprel žal. úrad zmienenú časť napadnutého rozhodnutia, prejíma štátna pokladňa — mimo iných — i náklad na zaopatrovacie pôžitky pozostalých po učiteľoch na ľudových školách na Slov. vydržiavaných cirkvami a to medzi inými podmienkami i za podmienky tej, že dotyční pozostalí po učiteľovi na takejto škole bývajú na území republiky čsl. Táto zákonná norma vyžaduje tedy bezpochybne pre stanovenie a poukázanie zaopatrovacích pôžitkov zo štátnej pokladne pozostalým po učiteľoch na takýchto školách, aby títo pozostalí bývali na území republiky čsl.
Nelzä pochybovať o tom, že zákonodárca bol pri vydaní tejto normy vedený úvahou, že je v záujme štátu, aby zaopatrovacie pôžitky vyplácané zo štátnej pokladne, boly prevážnou mierou spotrobevané v tuzemsku. Cit. zákon síce nedefinuje bližšie pojem bývania na území republiky čsl. Lež z prirodzeného významu výrazu »bývajú«, značiaceho stav trvalý, akož i zo svrchu zmieneného úmyslu zákonodárcu plynie, že mieni sa tým len také zdržovanie sa v tuzemsku, ktoré má za následok, že náklad na životné potreby osoby, ktorá činí nárok na zaopatrovacie pôžitky a tedy pokiaľ ide o nezletilé siroty, tiež náklad na jejich výživu a výchovu je hradený prevážnou mierou v tuzemsku. Zdržovanie sa v takomto smysle musí tu byť dané jak v dobe stanovenia, tak i v dobe vyplácania zaopatrovacích pôžitkov.
V danom prípade nelzä však vôbec hovoriť o tom, že by zmienené siroty zdržovaly sa vo smysle svrchu uvedenom na území republiky čsl., keďže — ako to sťažnosť sama uvádza — siroty zdržujú sa a zdržovaly sa i v dobe podania a i v dobe vybavenia žiadosti za priznanie zaopatrovacích pôžitkov v cudzine, kde je — ako je to patrné z vývodov sťažnosti — úplné obstarávaná jejich výživa a výchova, ktorá vraj nemôže byť obstarávaná v tuzemsku. Vtedy ale neni v danom prípade splnená svrchu zmienená podmienka, stanovená v § 6 odst. 1 cit. zák. pre priznanie a poukázanie zaopatrovacích pôžitkov.
Odoprel-li tedy žal. úřad s dovolávaním sa odst. 1 § 6 zák. č. 167/24 stanoviť a poukázať zmieneným sirotám jejich zaopatrovacie pôžitky z dôvodu, že siroty bývajú v cudzine, nelzä v tom spatrovat’ ani nezákonnosť, ani vadu pokračovania. Taktiež nemohol nss shľadať, že by žal. úrad, keď v dobe jeho rozhodovania nebola ona svrchu zmienená podmienka splnená, bol býval — ako sťažnosť má za to — povinný aspoň zásadné in eventum rozhodnuť o tom, zda by sirotám tým prislúchal nárok na zaopatrovacie pôžitky pre prípad, že by ona podmienka sa snáď v budúcnosti splnila.

Citace:

Č. 10420. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr., V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1934, svazek/ročník 15/1, s. 663-665.