č. 9730.

Zaměstnanci veřejní. — Administrativně pokračovanie (Slovensko): * Rozhodnutie zemského úřadu v Bratislavě, ktorým boly podťa §§ 17 a 18 zák. č. 286/24 býv. obecnému, rešp. obvodnému notáru na Slov. snížené odpočivné požitky upravené podťa zák. č. 310/24, není rozhodnutím konečným vo smysle § 5 zák. o ss.
(Nález zo dňa 5. marca 1932 č. 3106.)
Prejudikatura: Boh. A 9269/31.
Vec: Arpád Sz. v Š. proti zemskému úřadu v Bratislavě o snížení penzíjnych požitkov.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre vadnost pokračovania.
Dovody: Zemský úřad v Bratislavě napadnutým rozhodnutím sdě- lil sť-l’ovi, obecnému notárovi vo výslužbě, toto: PodFa zprávy okresného úřadu v Šamoríne zo dňa 27. júna 1928 je sť-1’ od 1. júla 1925 zaměstnaný u obce Š. ako pokladník s platom ročných 10080 Kč a bytným 1.200 Kč. V dósledku toho snižuje sa na základe § 17 zák. č. 286/24 výplata sť-l’ových odpočivných požitkov, ustálených čiastkou 10775 Kč 40 h podFa penzíjneho dekretu zo dňa 21. decembra 1925, počínajúc uvedeným dňom 1. júla 1925 na dobu zaměstnania sť-rovho u obce o polovicu, t. j. o čiastku ročných 5387 Kč 70 h.
Majúc rozhodovat’ o sťažnosti do tohoto rozhodnutia, musel si nss predne z dóvodu svojej vlastnej příslušnosti rozriešiť otázku, zda napadnuté — č. 9730 —
334
rozhodnutie bolo vydané poslednou příslušnou inštanciou správnou. Po tejto stránke dospěl nss k týmto záverom:
Podl’a obsahu správných spisov boly penzijně požitky sť-ťa — ako do služieib republiky čsl. nepřevzatého obecného notára — v základe penzíjneho statutu župy bratislavskej už stanovené, dekretom zo dňa 21. decembra 1925 s platnosťou odo dňa 1. júla 1925 upravené podťa zásad zák. č. 310/24. Podl’a napadnutého rozhodnutia však, — ako je to z něho patrné — boly sť-ťovi tieto odpočivné požitky — upravené svrchu uvedeným dekretom podťa zák. č. 310/24 — snížené v smysle § 17 zák. č. 286/24 s platnosťou odo dňa 1. júla 1925 preto, že sť-ť je od 1. júla 1925 zaměstnaný čo pokladník u obce Š.
Zákon č. 310/24, podťa ktorého boly upravené sť-l’ove odpočivné požitky svrchu uvedeným dekretom; zo dňa 21. decembra 1925, upravuje mimo iného i odpočivné požitky obecných a obvodných notárov na Slov. podťa zásad zák. č. 2 a 3/20 o odpočivných póžitkoch štátnych zamestnancov, a zák. č. 99/1921 s obmedzeniami obsaženými v zák. č. 394/22. Podťa § 8 zák. č. 310/24 bol min. fin. zmocněný, aby, pokiať by pre náklad vzešlý převedením tohoto zákona nebolo úhrady v úveroch štátneho rozpočtu alebo v jeho celkových úsporách, opatřil k tomuto cielu nutné prostriedky úvěrovými1 operaciami. Z ustanovení týchto je zřejmé, že náklad spojený s úpravou penzie býv. obecných a obvodných notárov podťa zák. č. 310/24 nehradí sa z prostriedkov župných penzíjnych fondov notářských, ako dosiať, ale z prostriedkov štátnych. Už z toho plynie, že o úpravě odpočivných pbžitkov podťa tohoto zákona sú povolané rozhodovat’ úřady štátne. Názor tento je potvrdený i predpisom § 9 zák. č. 310/24, podťa ktorého je uložené min. vnitra, aby v dohodě so súčastnenými ministry zákon tento previedol (srov. nál. Boh. A 9269/31). Zákon č. 286/24, podťa jehož § 17 žal. zemský úřad vyniesol napadnuté rozhodnutie, stanoví v odst. 3 § 21, že opatrenie podťa §§ 17 a 18 přísluší učinit’ úřadu poukazujúcemu požitky, o jejichž sníženie ide. Rozhodují tedy i ohťadne prípadnej restrikcie — t. j. re- strikcie podťa §§ 17 a 18 zák. č. 286/24 — oných odpočivných požitkov býv. obecných, resp. okolných notárov, ktoré boly upraveny podťa zák. č. 310/24, úřady štátne.
I keď tedy o zvýšenie odpočivných póžitkov býv. obecných, resp. okolnýchi notárov podťa zák. č. 310/24, jakož i ohťadne prípadnej restrikcie takto upravených odpočivných pbžitkov podťa §§ 17 a 18 zák. č. 286/24 vzhťadom na svrchu uvedené ustanovenie odst. 3 § 21 tohoto zák. rozhodujú úřady štátne, nemal nss příčiny zkúmať v danom případe otázku, zda zem. úřad v Bratislavě rozhodoval podťa § 17 zák. č. 286/24 o snížení sť-ťových odpočivných požitkov, upravených podťa zák. č. 310/24, v 1 stolici po právě vzhťadom k předpisu vl. nar. č. 94/28, lebo rozhodnutie jeho nemohlo byť v žiadnom případe rozhodnutím konečným. Bylo-li napadnuté rozhodnutie vydané už za účinnosti zák. č. 125/27 a keďže neide o výměru normálnej penzie býv. obecného resp. okolného notára v smysle § 27 zák. čl. 26:1896, a tiež iným zákonným predpisom opravný prostriedok neni vylúčený, bolo — č. 9731
335
proti rozhodnutiu zem. úřadu podl’a čl. 8 odst. 1 zák. č. 125/27 přípustné odvolanie k min. vnútra. Napadnuté rozhodnutie bolo však ďalej vydané za účinnosti vl. nar. č. 8/28, a keďže sť-l’, ako to sám vo sťažnosti soznáva, nie je štátnym úradníkom — trebárs úpravu jeho odpočivných póžitkov podl’a zák. č. 310/24 a tiež restrikciu takto upravených jeho odpočivných póžitkov podl’a §§ 17 a 18 zák. č. 286/24 prevádzajú úřady státně — neplatí obmedzenie § 1 odst. 2 cit. vl. nar. na případ sť-l’ov, a slušelo tedy procesnú stránku daného případu posudzovaf podl’a predpisov cit. vl. nar.
Podl’a § 68 vl. nar. č. 8/28 má každé rozhodnutie, nejde-li o rozhodnutie ústredného úřadu, byť opatřené poučením o opravnom prostriedku. Poučenie to má podl’a § 71 odst. 1 cit. vl. nar. obsahovat’ údaj, je-li rozhodnutie konečné, či zda sa lzá z něho odvolať, v ktorej lehote a u ktorého úřadu. Žal. úřad nepřipojil však k napadnutému rozhodnutiu poučenia v tom směru, že sa z něho lzá odvolať k min. vnútra, ač to cit. normy výslovné predpisujú. Tým vzbudil žal. úřad u sť-l’a pochybnosť, zda neide o rozhodnutie konečné, ktoré opravnému prostriedku už nepodlieha a zavinil, že sť- nenapadnul rozhodnutie opravným prostriedkom k nariadenej stolici správnej, ale sťažnosťou k nss, ktorá však vzhl’adom k předpisu § 5 zák. o ss neni k meritornému pojednávaniu před nss spósobilá.
V tomto postupu žal. úřadu spočívá podstatná vada pokračovania, pre ktorú bolo napadnuté rozhodnutie zrušit’ podl’a § 6 odst. 2 zák. o ss., aniž by sa nss mohol zaoberať meritornými námietkami sťažnosti.
V dósledku tohoto zrušenia napadnutého rozhodnutia bude však na žal. úřade, aby svoje rozhodnutie doručil sť-l’ovi znova s právnym poučením odpovedajúcim zákonu. Tomuto zrušeniu napadnutého rozhodnutia nemóže stát’ v ceste předpisy § 71 odst. 3, resp. § 84 odst. 1 č. 3 vl. nar. č. 8/28, podl’a ktorých sa strana pre nedostatok poučenia o opravnom prostriedku móže domáhat’ navrátenia v predošlý stav, lebo zavedením tohoto mimoriadného opravného prostriedku nemohly byť dotknuté předpisy o pokračovaní před nss, a nadto sa v § 71 odst. 2 cit. vl. nar. výslovné praví, že nesprávné alebo neúplné poučenie o opravných prostriedkoch nemóže byť straně na újmu (srov. nál. Boh. A 9014/31). Institut navrátenie v predošlý stav neposkytuje však straně vzhl’adom na časové obmedzenie § 85 odst. 1 cit. vlád. nar. dostatočnej záruky, že neutrpí újmy, nebolo-li rozhodnutie správného úřadu opatřené poučením o opravných prostriedkoch.

Citace:

č. 9844. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické nakladatelství, 1933, svazek/ročník 14/1, s. 805-808.