— č. 9745 —
369
č. 9745.
Učitel’stvo (Slovensko): Je nezákonné, odeprelo-li min. škol. učitePovi a sirotskému otcovi-vychovatel’ovi evangelického sirotčinca nárok na penzijné požitky len z dóvodu, že posobenie sirotčinca bolo zastavené.
(Nález zo dňa 10. marca 1932 č. 3456.)
Vec : David E. v R. proti referátu ministerstva školstva a národnej osvěty v Bratislavě o penzii.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnost’.
Dovody: Podáním de dato 25. marca 1928 uchádzal sa sť-f, učitel’ a sirotský otec ev. sirotčinca v R., u žal. úřadu svojho penzionovania udavši, že je 69ročný, má 47ročnú službu a že 40 rokov platí penzijně poplatky do krajinského učiteťského penzíjneho fondu. Žal. úřad napadnutým rozhodnutím nevyhověl tejto žiadosti
O sfažnosti uvažoval nss takto:
Žal. úřad odoprel uznať sť-l’ovi, cirkevnému učitelovi resp. cirkevnému sirotskému otcovi - vychovatelovi, ako členovi krajinského učitel’ského penzíjneho fondu sriadeného zák. čl. 32:1875 nárok na penziu jedine len z toho dóvodu, že podťa bodu 1. a 3. § 2 cit. zák. čl. 32:1875 majú nárok na penziu — medzi inými — len tí cirkevní učitelia resp. vychovatelia, ktorí konajú službu učiteťskú resp. vychovátel’sku, avšak že táto zákonná podmienka u sť-Ta splněná neni, lebo podl’a předloženého svědectva vydaného ev. a. v. cirkevnou obcou v R. zo dňa 15. marca 1928, siroty ev. a. v. sirotčinca v R. boly prepustené na základe usnesenia kuratoria sirotčinca zo dňa 5. marca 1919, takže týmto dňom skončilo posobenie uvedeného sirotčinca a preto od tohoto dňa sf-ť nekonal a ani dosiať nekoná službu, resp. nie je v aktívnom služebnom poměre na škole alebo ústave opísanom v cit. zák. ustanovení, tedy aktívnom
Bohuslav, Nálezy správní 14 24 _ č. 9746 —
služebnom pomere, ktorý je podmienkou nároku na penzijně zaopatrenie pod Ta uvedenej normy.
Pod Ta týchto dóvodov napadnutého rozhodnutia zastává tedy žal. úřad ten právny názor, že předpoklad stanovený svrchu cit. zákonnou normou pre uznanie nároku na zmienené odpočivné požitky — t. j. aktívny služebný poměr — neni v danom případe u sť-l’a splněný jedine len preto, že následkom zastavenia pósobenia sirotčinca, na ktorom sť-1’ čo vychovatel’ účinkoval, zanikol i aktívny služebný poměr sf-l’ov. Tento právny názor žal. úřadu je však, ako to i sťažnosť právom vytýká, mýlny.
Neni na sporu, že ide o učiteťa, resp. o vychovatel’a účinkujúceho na škole evanjelickej, resp. u evanjelického sirotčinca, tedy na ústavu vydržovanom evanjelickou cirkevnou obcou. Tá okolnosť, že kuratorium tohoto ústavu zastavilo účinnost tohoto ústavu, má za následek len to, že sť-1’ čo vychovatel’ na tomto ústave přestal len v tejto jeho vlastnosti účinkovat’. Nemá však okolnosť tá, že posobenie uvedeného sirotčinca bolo zastavené, v zápatí — ako to má na mysli napadnuté rozhodnutie — i to, že týmto faktom přestal i aktívny služebný poměr sť-l’ov vóči evanjelickej cirkevnej obci ako vydržovatel’ke zmieneného ústavu.
Žal. úřad zamietol žiadosť sť-l’ovu na uznanie a stanovenie nároku sť-Fovho na zmienené odpočivné požitky riadivši sa jedine len horevším a podl’a svrchu uvedených úvah mýlnym právnym názorem, aniž by bol zkúmal, zda sú tu i ďalšie podmienky k uznaniu a stanovému tohoto nároku sť-Fovho v cit. zák. čl. 32:1875 uvedené. Pre horevši mýlny právny názor žal. úřadu muselo sa napadnuté rozhodnutie zrušit’ podl’a § 7 zák. o ss.