Čís. 4969.

Súd porušil zákaz reformationis in peius (§ 4, odst. 6, zák. čís. 8/24 Sb. z. a n.), ak v novom rozsudku uložil obžalovanému dlhší trest na slobode a väčší trest peňažitý, bárs len podmienečne, jestliže v prvom rozsudku vymeral obžalovanému trest na slobode i na peniazoch nižší, avšak bezpodmienečný.
(Rozh. zo dňa 7. apríla 1934, Zm IV 708/33.)
Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti M. V., obžalovanému pre prečin podvodu, a na základe verejného pojednávania, konaného následkom opravného prostriedku generálneho prokurátora cieľom zachovania právnej jednotnosti, vyniesol tento rozsudok: Opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuratúrou podľa § 441 tr. p., sa vyhovuje a vyslovuje sa, že pravoplatným rozsudkom okresného súdu v K. zo dňa 5. apríla 1932, pokiaľ ním obžalovanému M. V. pre prečin podvodu podľa § 50 tr. nov. a § 380 tr. zák. bol uložený podľa § 383-1/1 tr. zák. trest väzenia v trvaní 10 dní a peňažitý trest 50 Kč, tedy trest vyšší ako trest uložený rozsudkom tohože okresného súdu zo dňa 26. januára 1932, totiž 7 dní väzeniá a 40 Kč peňažitého trestu, bol porušený zákon v ustanovení § 4, odst. 6 zákona zo dňa 11. decembra 1923, čís. 8 Sb. z. a n. z r. 1924. Súčasne sa podľa ostatného odstavca § 442 tr. p. zrušuje z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 2 tr. p. rozsudok okresného sudu v K. zo dňa 5. apríla 1932 čo do výroku o výmere trestu väzenia a trestu peňažitého a obžalovaný M. V. sa odsudzuje podľa § 383, odst. 1. sadzba 1 tr. zák. k trestu väzenia v trvaní 7 dní a k peňažitému trestu 40 Kč, na miesto ktorého v prípade nedobytnosti nastupuje podľa § 8 zákona zo dňa 21. marca 1929, čís. 31 Sb. z. a n. trest väzenia v trvaní 1 dňa.
Z dôvodov:
Rozsudkom okresného súdu v K. zo dňa 26. januára 1932 bol obžalovaný M. V. uznaný vinným prečinom podvodu podľa § 379 tr. zák. (§ 50 tr. nov.) a § 380 tr. zák. a odsúdený podľa § 383-1/1 tr. zák. na 7 dní väzenia a 40 Kč peňažitého trestu, ktorý bol pre prípad nedobytnosti podľa § 8 zák. čís. 31/1929 premenený v 1 deň väzenia. Podmienený odklad výkonu trestu v smysle zákona čís. 562/1919 nebol obžalovanému povolený. Pojednávanie pred okresným súdom bolo konané a rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obžalovaného. Zmocnenec štátneho zastupiteľstva sa s rozsudkom uspokojil, obžalovaný, ktorému bol rozsudok doručený dňa 12. februára 1932, podal u okresného súdu dňa 19. februára 1932 podanie, ktoré svojim obsahom je odporom v smysle § 4, odst. 1 zák. čís. 8/1924. O tomto odporu nerozhodol okresný súd výslovne usnesením v smysle § 4, odst. 2 zák. čís. 8/1924, ale vyhovel mu tým, že dňa 23. marca 1932 nariadil nové pojednávanie na deň 5. apríla 1932. Na tomto pojednávaní, ktoré sa konalo v prítomnosti obžalovaného, sa skutkový základ obžaloby nezmenil a okresný súd vyniesol nový rozsudok, ktorým bol obžalovaný M. V. opätne uznaný vinným prečinom podvodu podľa § 50 tr. nov. a § 380 tr. zák. a odsúdený podľa § 383-1/1 tr. zák. do väzenia na 10 dní a k peňažitému trestu 50 Kč (ktorý bol dodatočne usnesením zo dňa 12. októbra 1933 premenený pre prípad nedobytnosti v 1 deň väzenia), obžalovanému bol povolený podľa § 1 zák. čís. 562/1919 podmienečný odklad výkonu trestu, súčasne mu však bolo podľa § 4 zák. čís. 562/1919 uložené, aby do 1. júna 1932 nahradil poškodenému škodu v čiastke 57,60 Kč. Tento rozsudok stal se pravoplatným, lebo ani verejný obžalobca ani obžalovaný nepodali odvolania.
Rozsudkom okresného súdu v K. zo dňa 5. apríla 1932 bol však porušený zákon v ustanovení § 4, odst. 6, zákona zo dňa 11. decembra 1923, čís. 8 Sb. z. a n. z r. 1924. Týmto ustanovením je rebus sic stantibus zakázaná reformatio in peius v takých prípadoch, v ktorých prvostupňový súd rozhoduje znova následkom odporu podaného obžalovaným proti rozsudku vynesenému v jeho neprítomnosti, lebo odsudzujúci rozsudok pri novom pojednávaní nesmie byť prísnejší ako predošlý rozsudok, leda že by sa skutkový základ zmenil, čo sa v súdenom prípade nestalo. Prísnosť rozsudku treba posudzovať v prvom rade podľa výšky uloženého trestu. Preto rozsudok, ukladajúci trest 10 dní väzenia a 50 Kč peňažitého trestu, je prísnější ako rozsudok, ukladajúci trest 7 dní väzenía a 40 Kč peňažitého trestu. Na tomto posudzovaní prísnosti nového rozsudku nemení nič tá okolnosť, že okresný súd povolil obžalovanému v novom rozsudku podmienečný odklad výkonu trestu, lebo opatrenie toto bolo práve len podmienené a bolo odvolané usnesením zo dňa 12. októbra 1933, ktorým bol výkon trestu nariadený. Bolo preto treba vyhoveť opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuratúrou podľa § 441 tr. p., a vysloviť porušenie zákona, ako je uvedené vo výroku. Poneváč obžalovaný bol porušením zákona odsúdený prísnejšie, ako mohol byť pri jeho správnom použití, bolo podľa ostatného odseku § 442 tr. p. rozhodnut’, ako je uvedené vo výroku.

Citace:

č. 4969. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 173-175.