Čís. 4984.

Ak ide o zločin podľa zák. čl. 40:1914, nemá prípadná korekcionalizácia činu na prečin významu pri ukládáni vedľajších trestov podľa § 13 cit. zák.
(Rozh. zo dňa 14. apríla 1934, Zm III 75/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti V. P., obžalovanému zo zločinu násilia proti orgánu vrchnosti, po verejnom pojednávaní zamietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci zbadal najvyšší súd, že vrchný súd z dôvodu zmätočnosti podľa bodu 2 § 385 tr. p. zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bola obžalovanému v smysle § 13 zák. čl. 40/1914 stanovená ako vedľajší trest aj strata úradu a strata volebného práva do obcí, a to preto, lebo podľa názoru vrchného súdu tento vedľajší trest môže byť uložený len vtedy, keď čiň je zločinom, súd prvej stolice však, upotrebivší § 92 tr. zák. a hľadiac k ustanoveniu § 20 tr. zák., kvalifikoval čin obžalovaného prečinom. Tento názor vrchného súdu je mylný.
Najvyšší súd už opätovne — tak aj v rozhodnutí číslo Zm III 775/28 (Sb. r. čís. 642) vyslovil, že ide-li o zločin podľa zák. čl. 40/1914, nemá prípadná korekcionalizácia podľa § 20 tr. zák. zo zločinu na prečin pri uložení uvedených vedľajších trestov významu, poneváč ich uloženie súvisí s povahou činu a nie s druhom trestu v konkrétnom prípade stanoveného. Nie je preto vylúčené, aby v prípade korekcionalizácie trestného činu zo zločinu na prečin boly podľa § 13 citovaného zákona uložené ako vedľajšie tresty aj strata úradu a strata volebného práva do obcí. Najvyšší súd však v tomto smere neučinil opatrenie, poneváč zrušenie týchto vedľajších trestov sa stalo v prospech obžalovaného a rozsudok vrchného súdu v tejto časti napadnutý nebol.

Citace:

č. 4984. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 198-199.