Čís. 4904.

Úradom, ktorému treba učiniť oznámenie v smysle § 27 zák. na ochr. rep. (taktiež v smysle § 12 cit. zák.), je taký úrad, o ktorom možno podľa jeho určenia bezpečne predpokladať, že zabráni chystanému zločinu; je ním i československé vyslanectvo v cudzine a československý vojenský atašé; okolnosť, že tieto úrady nemajú bezpomienečne k pomoci policajných úradov cudzieho státu, nevylučuje ich povahu ako úradov v smysle § 27 cit. zák.
(Rozh. zo dna 16. januára 1934, Zm III 480/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti 0. W. a spol., obžalovaným zo zločinu vojenskej zrady, na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného O. W. vyniesol tento rozsudok: Zmätočná sťažnosť sa odmieta. Z úradnej moci na základe dôvodu zmätočnosti podľa č. 1 b) § 385 tr. p. zrušujú sa rozsudky oboch súdov nižších stolíc čo do kvalifikácie trestného činu obžalovaného O. W. ako zločinu vojenskej zrady podľa § 6 čís. 2 odst. 3 zák. čís. 50/1923 Sb. z. a n. a ustálený čin sa kvalifikuje ako zločin neoznámenia trestných podnikov podľa § 12 čís. 2. odst. 3. zák. čís. 50/1923 Sb. z. a n.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci z úradnej moci presvědčil sa najvyšší súd, že rozsudky oboch súdov nižších stolíc sú zmätočné podľa čís. 1 b) § 385 tr. p., ktorej zmätočnosti treba dbať z úradnej povinnosti, poneváč je v neprospěch obžalovaného. Obžalovaný O. W. bol uznaný vinným zločinom vojenskej zrady podľa § 6 čís. 2 odst. 3 zák. čís. 50/1923 Sb. z. a n. na tom základe, že sa dňa 13. januára 1933 v B. spolčil s J. B., aby vyzvedal skutečnosti, opatrenia alebo predmety, které majú ostať utajené pre ochranu republiky, za účelom ich vyzradenia cudzej moci. Obžalovaný dovolává sa beztrestnosti podľa § 27 zák. na ochr. rep., poneváč skôr než bolo podniknuté niečo iného než spolčenie a nie preto, že spolčenie bolo odhalené, oznámil spolčenie československému vyslanectvu resp. vojenskému attaché Československej republiky vo Viedni. Vrchný súd nepřiznal obžalovanému túto beztrestnosť, poneváč mal za to, že výraz »úrad« v § 27 zák. na ochr. rep. uvedený třeba vykladať v tom smysle, že zákon má na mysli taký úrad, který môže ihneď sám vo veci zakročiť, najmä bezodkladne učiniť opatrenie dotyčne prípadného zaistenia podozrelej osoby. Takým úradom neni však osoba čsl. attaché v cudzine, nakoľko tento nemohol zakročiť alebo sám alebo pomocou čsl. úradných orgánov, ale bol poukázaný na pomoc policajných úradov iného štátu. Názoru tomuto neľze prisvedčiť. V § 27 zák. na ochr. rep. sa bližšie neuvádza, akému úradu sa oznámenie má učiniť, a podobné ani v § 12 cit. zákona, kterého sa vrchný súd dovoláva, tento úřad tiež neni bližšie označený. Úradom v smysle týchto citovaných ustanovení třeba rozuměť taký úrad, o ktorom možno podľa jeho určenia mať bezpečne za to, že zabráni chystanému zločinu. Za taký úřad je však považovať i úrad čsl. vyslanectva v cudzine, resp. úřad vojenského attaché Čsl. republiky v cudzine, na kterého čsl. vyslanectvo obžalovaného poukázalo, poneváč o týchto úradoch třeba mať za to, že podľa svojho určenia učinia včas opatrenia na zamedzenie ďalšieho počínania spoločníkov spolčenia, či už samy, alebo pomocou policajných orgánov, čo sa aj skutočne stalo, lebo vojenský attaché učinil o údajoch obžalovaného bezodkladne hlásenie zpravodajskému oddeleniu hlavného štábu v Prahe a upozornil na vec prezídium policajného riaditeľstva v B. Okolnosť, že čsl. vyslanectvo, resp. vojenský attaché v cudzine nemá bezpodmienočne k pomoci policajných orgánov cudzieho státu, nevylučuje povahu týchto úradov ako úradov v smysle § 27 zák. na ochr. rep., zvláště keď sa uváži, že o týchto úradoch možno bezpečne mať za to, že učinia všetko, aby zabránily chystanému podniku a že tieto úrady sú v cudzine najbezpečnejšie a najbližšie úrady, od ktorých možno podľa ich určenia očakávať včasné zakročenie. Poneváč nebolo v tomto prípade dokázané, že bolo podniknuté ešte niečo iného než spolčenie, ani že spolčenie bolo v době oznámenia už odhalené, lebo před oznámením obžalovaného úřady o ňom nevedely, a poneváč obžalovaný oznámil spolčenie úřadu zrejme dobrovorne, sú dané všetky předpoklady pre beztrestnosť spolčenia v smysle § 27 čís. 2 zák. na ochr. rep. Odsúdeniu obžalovaného pre zločin podľa § 6 čís. 2 odst. III. zák. na ochr. rep. je tedy na překážku dôvod účinnej ľútosti podľa § 27 čís. 2 zák. na ochr. rep., vylučujúci jeho trestnosť.

Citace:

č. 4904. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 40-42.