Čís. 5114.

Nekalá súťaž.
Ak ide o trestný čin pokračujúci, treba šesťtýždňovú lehotu k podaniu súkromného návrhu (§ 34, odst. 2 zák. čís. 111/27 Sb. z. a n.) rátať odo dňa, kedy sa súkromný žalobca dozvedel v poslednom čine obžalovaného.
(Rozh. zo dňa 27. októbra 1934, Zm III 114/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. L., obžalovanému z prečinu nekalej súťaže, na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti súkromného obžalobcu H. W. podľa 1. odst. § 35 por. nov. zrušil rozsudky obidvoch nižších súdov a vec vrátil súdu prvej stolice k novému pojednávaniu a rozhodnutiu; zmätočnú sťažnosť poukázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal súkromný žalobca zmätočnú sťažnosť na základe dôvodu zmätku podľa § 385, čís. 1 c) tr. p., namietajúc, že nižšie súdy mylne vyriekly, že súkromný návrh bol v tomto prípade podaný po uplynutí 6týždňovej lehoty, tedy opozdene. Najvyšší súd nemohol o tejto námietke rozhodnúť meritórne, lebo neboly zistené skutočnosti, podstatné pre toto riešenie. Najvyšší súd súhlasí sice s názorom odvolacieho súdu, že pre počítanie lehoty ku podaniu súkromného návrhu neplatí predpis § 11 tr. p., lež predpisy práva materiálneho. Pokiaľ by tedy trestný čin bol dokončený pred 1. júlom 1932, bol by súkromný návrh, ktorý prišiel k súdu 15. augusta 1932, opozdený, lebo súkromný žalobca dozvedel sa o čine a o páchateľovi 1. júla 1932. Avšak zmätočná sťažnosť právom namieta, že nižšie súdy prehliadly, že predmetom trestného oznámenia a obžalovacieho spisu bol pokračujúci čin, spáchaný od júna do augusta 1932. V trestnom oznámení bolo najmä výslovne uvedené, že 2. (správne 1.) júla 1932 súkromný žalobca obdržal písomnú zprávu o tom, že obžalovaný dopustil sa zľahčovania jeho podniku, ďalej však bolo uvedené, že obžalovaný v tomto zľahčovaní pokračoval, aj keď bol (zrejme po onej zpráve) súkromným žalobcom a jeho právnym zástupcom vyzvaný, aby sa zdržal nepravdivých údajov. Na konci trestného oznámenia bolo uvedené, že obžalovaný »ešte dnes«, totiž v auguste 1932 v tomto počínaní pokračuje. Z tohoto obsahu trestného oznámenia plynie bezpochybne, že súkromný návrh týkal sa trestného činu pokračujúceho, ktorý bol spáchaný jednak v dobe pred 1. júlom 1932, jednak aj po tejto dobe, najmä aj v auguste 1932. S týmto obsahom trestného oznámenia súhlasí tiež obsah obžalovacieho spisu, podľa ktorého súkromný žalobca žaloval obžalovaného, že od júna do augusta 1932 zľahčoval jeho podnik. Odvolací súd rátal lehotu ku podaniu súkromného návrhu od 1. júla 1932, nebral tedy v úvahu tvrdenia súkromného žalobcu, že obžalovaný pokračoval v trestnom čine aj po tomto dni, najmä aj v auguste 1932. Poneváč však podľa obsahu trestného oznámenia a obžalovacieho spisu išlo tu o pokračujúci trestný čin, lehota ku podaniu súkromného návrhu má sa rátať odo dňa, ktorého súkromný žalobca sa dozvedel o poslednom čine obžalovaného, ktorým tento zľahčoval podnik súkromného žalobcu. Preto, aby mohlo byť rozhodnuté, či súkromný návrh bol včas podaný, treba zistiť, ktorého dňa pred podaním trestného oznámenia bol obžalovaným vykonaný posledný čin zľahčovania podniku súkromného žalobcu, po prípade tiež, kedy sa súkromný žalobca o tomto poslednom čine dozvedel. Bez takéhoto zistenia nemohly nižšie súdy správne rozhodnúť otázku, či súkromný návrh bol včas podaný. Vyskytuje sa tu tedy prípad 1. odst. § 35 por. nov. a preto najvyšší súd v smysle tohoto ustanovenia zákona zrušil rozsudky obidvoch súdov a vrátil vec k novému pojednávaniu a rozhodnutiu, zmätočnú sťažnosť však poukázal na toto rozhodnutie.

Citace:

Čís. 5114. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 398-399.