Čís. 5106.

Zločinu podľa § 222 tr. zák. sa dopustí, kto sa usiluje naviesť niekoho ku krivému svedectvu, ktoré má byť vykonané pred súdom. Ide-li o svedeckú výpoveď pred četníkmi, neni daná skutková podstata tohoto trestného činu.
(Rozh. zo dňa 13. októbra 1934, Zm IV 96/34.) Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti E. M. a spol., obžalovaným zo zločinu podľa § 233 tr. zák., a na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaných E. M., A. M. a E. M. vyniesol tento rozsudok: Vyhovujúc zmätočnej sťažnosti obžalovaných z dôvodu zmätku podľa § 385 č. 1 a) tr. p. zrušuje najvyšší súd rozsudky obidvoch nižších súdov, pokiaľ tito obžalovaní boli uznani vinnými zo zločinu, vzťažne prečinu podľa § 222 tr. zák., a sprosťuje všetkých troch obžalovaných podľa § 326, č. 1 tr. p. obžaloby pre tento zločin na nich podanej.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť všetkých troch obžalovaných napáda rozsudok odvolacieho súdu v časti, týkajúcej sa zločinu podľa § 222 tr. zák. z hľadiska dôvodu zmätku podľa § 385, č. 1 a) tr. p. namietajúc, že nie je tu daná skutková povaha tohoto trestného činu. Tejto zmätočnej sťažnosti neľze odopreť oprávnenia.
Zločinu podľa § 222 tr. zák. sa dopustí, kto sa usiluje naviesť niekoho ku krivému svedectvu, ktoré má byť vykonané pred súdom. Obžalovaní boli podľa výroku rozsudku prvostupňového súdu uznaní vinnými preto, že dávali M. a M. (správne T.) F-ovým peniaze za tým účelom, aby pred súdom ako svedkovia falošne vypovedali, že obžalovaný E. M. sa na ich dcére žiadneho činu nedopustil. V odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu bolo však uvedené ako skutkové zistenie, že obžalovaní snažili sa primať M. a T. F-ových, aby sa s dcérou odobrali na četnícku stanicu a tam prehlásili, že oznámenie spočíva na omyle a že ho berú zpäť a aby pôsobili na dcéru, aby svoju výpoveď zmenila, že sa obžalovaný ničoho trestného na nej nedopustil. Skutkové zistenia rozsudku nekryjú sa tedy s právnym záverom rozsudkového výroku, lebo v odôvodnení rozsudku nebolo zistené, že by M. a T. F-ovi mali vykonať volajaké svedectvo pred súdom. To, čo tito mali podľa žiadosti obžalovaných prehlásiť na četníckej stanici, nemohlo by sa považovať za svedectvo v smysle § 222 tr. zák. Aj žiadosť obžalovaných, aby rodičia pôsobili na svoju dcéru, aby svoju výpoveď zmenila, treba podľa skutkových zistení rozsudku chápať tak, že obžalovaní mali na mysli výpoveď, ktorú by mala učiniť pred četníctvom a nie pred súdom, lebo táto žiadosť bola prednesená toho istého dňa, kedy bol čin porušenia mravnosti spáchaný, vzťažne druhého dňa po tom, tedy v dobe, keď četnícke oznámenie nebolo podané ešte u súdu. Na tento smysel žiadosti obžalovaných poukazuje tiež výraz o »zmene« učinenej výpovedi, vtedy však dcéra F-ových učinila výpoveď len pred četníkmi a len túto výpoveď mohla zmeniť. O zmene súdnej výpovedi však nemohlo vtedy byť reči, keďže v onej dobe u súdu dcéra F-ových ešte vôbec neučinila výpoveď. Z toho, čo bolo uvedené, plynie, že sa tu vyskytuje dôvod zmätku podľa § 385, č. 1 a) tr. p., pokiaľ ide o odsúdenie obžalovaných pre zločin, vzťažne prečin podľa § 222 tr. zák. Preto bol výrok o vine vo smere zločinu podľa § 222 tr. zák. zrušený aj s výrokmi súvisiacimi na základe 1. odst. § 33 por. nov. a obžalovaní boli sprostení obžaloby na základe § 326, č. 1 tr. p.

Citace:

Čís. 5106. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 384-385.