Čís. 4967.

Zločinu kuplierstva, páchaného po živnostensky, sa dopúšťa majiteľ domu, ktorý v ňom prenajíma izby výhradne len prostitútkam, a to za nájomné tak vysoké, ktoré by iný nájomník neplatil, a nariadi vrátnikovi, aby aj neznámym mužom dovoľoval prichádzať do domu a vyhľadávať prostitútky.
(Rozh. zo dňa 7. apríla 1934, Zm III 407/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. J. a spol., obžalovaným zo zločinu kuplierstva, na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného A. J. vyniesol rozsudok, ktorým zmätočnú sťažnosť, pokiaľ uplatňovala dôvody zmätku podľa § 385, č. 1 a), b) tr. p., zamietol. Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť bola založená na dôvodoch zmätku podľa § 385, č. 1 a), b), 2, 3 tr. p. Dôvod zmätku podľa § 385, č. 1 a) tr. p. bol neprávom uplatňovaný námietkou, že chýba tu náležitosť skutkovej povahy trestného činu podľa § 43 tr. nov., totiž zúmyselné získanie ženy ku smilstvu. Odvolací súd zistil, že obžalovaný vo svojom dome, v ktorom do r. 1923 bol nevestinec, udržovaný jeho matkou, prenajímal v r. 1931 8 samostatných, jednoducho zariadených izieb výhradne prostitútkám za tak vysoké nájomné, ktoré by iný nájomník neplatil, že povolil prostitútkám v jeho dome prijímať návštevy mužov aj v noci a že vrátny bol povinný za poplatok otvárať bránu aj neznámým mužom, ktorí vyhľadávali prostitútky. Z týchto zistení plynie bezpochybne, že obžalovaný tým to svojím jednaním pre svoj zisk zúmyselne sprostredkoval smilné styky medzi prostitútkami u neho ubytovanými a mužmi. Nejde tu o taký případ, že obžalovaný azda len nezabránil takýmto stykom, lež obžalovaný cieľuvedome zariadil všetko tak, aby v jeho dome bývajúcim prostitútkam čo najviac umožnil vykonávat nemravnú živnost, aby mohly čo najviac peňazi vyrobit a aby boly v stave platit vysoké nájomné. V tomto jednaní obžalovaného je obsažené aj »získanie žien ku smilstvu«, lebo obžalovaný tým, že prenajímal pokoje len prostitútkám k ich smilným stykom s mužmi a že vrátnemu v tomto dome nariadil, aby aj neznámym mužom dovoľoval prichádzat do domu a vyhľadávat prostitútky, získal prostitútky ku prevádzaniu smilstva. Nešlo tu len o prenajímanie bytu pre každého nájomníka, ktorý sa hlásil o byt, lež o prenajímanie zariadených izieb výhradne prostitútkam a aj o inakšie umožnenie ich stykov s mužmi. Neprávom bol ďalej uplatňovaný tiež dôvod zmätku podľa § 385, č. 1 b) tr. p. preto, že trestný čin bol vraj mylné podradený pod ustanovenie § 45, č. 4 tr. nov. Obžalovaný sám doznal, že prenajímal pokoje výhradne prostitútkam, lebo iný nájomník by mu neplatil tak vysoké nájomné. Na základe tohoto doznania ako aj na základe tej ďalšej zistenej skutočnosti, že nájomné, ktoré obžalovaný požadoval, skutočne nezodpovedalo miestným pomerom, odvolací súd správne uzatváral, že obžalovaný jednal zo zištnosti. Bolo-li však ďalej zistené, že obžalovaný urobil si zo svojho trestného jednania stály pramen výživy, je tu naplnená aj náležitosť § 45, č. 4 tr. nov., že totiž obžalovaný zaoberal sa kuplierstvom po živnostensky. Dôvody zmätku podľa § 385, č 1 a), b) tr. p. sa tu tedy nevyskytujú.

Citace:

č. 4967. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 171-172.