Čís. 5113.

Nejde o prečin podľa § 400, odst. 1 tr. zák., pojal-li verejný notár do listinného osvedčenia nepravdivé vyjadrenie obžalovaných o tom, čo sa vraj stalo predtým v jeho neprítomnosti, bez toho, že by osvedčil alebo potvrdil pravdivosť obsahu tohoto vyjadrenia.
(Rozh. zo dňa 27. októbra 1934, Zm III 100/34.) Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti R. S. a spol., obžalovaným zo zločinu podľa §§ 401 a 402 tr. zák. a i., a na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obráncu obžalovanej R. S. vyniesol tento rozsudok: Najvyšší súd vyhovujúc zmätočnej sťažnosti, namierenej proti výroku o vine v smere prečinu podľa § 400, odst. 1 tr. zák., z dôvodu zmätku podľa § 385, č. 1 a) tr. p. dotyčne obžalovaných Dra O. F. a F. K., hľadiac k ustanoveniu 4. odst. § 387 tr. p. — zrušuje rozsudky obidvoch nižších súdov, pokiaľ nimi boli obžalovaní. R. S-ová, Dr. O. F. a F. K. uznaní vinnými z prečinu padelania verejnej listiny podľa § 400, odst. 1 tr. zák., a týchto obžalovaných sprosťuje na základe § 326, č. 1 tr. p. obžaloby pre tento prečin proti nim podanej štátnym zastupiteľstvom.
Dôvody:
Podľa skutkových zistení nižších súdov obžalovaná R. S. padelala podpis svojho choromyseľného muža na plnomocenstve, ktoré ju oprávňovalo uzavreť za neho pokonávku v spore s I. W., a tejto padelanej listiny aj použila k uzavretiu pokonania. Padelaná listina vzťahovala sa na dôkaz práva, hodnota ktorého prevyšovala 2000 Kč. V tomto jednaní obžalovanej sú zahrnuté všetky náležitosti skutkovej povahy zločinu podľa §§ 401 a 402 tr. zák. Z tohoto použitia padelanej plnej moci mohla pre J. S. vzniknúť právna ujma, lebo vrchným súdom bola vtedy jeho škoda a výška nároku na náhradu uznaná čiastkou 5350 Kč s 5% úrokom od 24. decembra 1921, kdežto pokonávka znela len na 2000 Kč. Nevyžaduje sa tu úmysel voľakoho poškodiť na majetku. Preto je bezpodstatná námietka, že obžalovaná takého úmyslu nemala. Ustanovenie § 401 tr. zák. neobmedzuje skutkovú povahu na prípad použitia padelanej listiny proti tomu, ktorého podpis bol padelaný. Naopak z povahy veci plynie, že takejto listiny sa používa pravidelne proti tretej osobe. To, čo obžalovaná neskoršie po dokonanom padelaní a použití padelanej listiny učinila, totiž, že v spore poprela pravosť dotyčnej listiny, neprichádza v úvahu, keďže trestný čin už bol pred tým dokončený. Zmätočná sťažnosť, pokiaľ uplatňuje dôvod zmätku podťa § 385, čís. 1 a) tr. p. a napáda výrok o vine v smere zločinu podľa §§ 401 a 402 tr. zák., je tedy bezzákladná a bola zamietnutá podľa 1. odst. § 36 por. nov.
Neľze odopreť oprávnenie zmätočnej sťažnosti, pokiaľ z dôvodu zmätku podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. napáda výrok o vine v smere prečinu podľa § 400, odst. 1 tr. zák. Podľa skutkového stavu, nižšími súdmi zisteného, a podľa obsahu osvedčenia listinného, spísaného verejným notárom, žiadala obžalovaná R. S. tohoto, aby osvedčil, že podpis J. S. na plnomocenstve, ktoré predložila, je vlastnoručný. Verejný notár, ktorý sa osobne presvedčil, že pre nespôsobilosť J. S. ku voľajakému prejavu vôle overenie jeho podpisu je nemožné, spísal o tom protokol, v ktorom tiež udal, že pred ním všetci traja obžalovaní potvrdili, že J. S. pretým dotyčné plnomocenstvo pred nimi vlastnoručne podpísal. Verejný notár zaznamenal osvedčenia obžalovaných na večitú pamäť. Z toho skutkového záveru plynie, že tá časť protokolu, spísaného verejným notárom, v ktorej boly uvedené vyjadrenia obžalovaných, nemala toho účelu, aby bolo zistené, že J. S. vlastnoručne podpísal plnomocenstvo, lebo verejný notár v dotyčnom protokole zistil, že toto overiť nemôže. Zaznamenanie jednoduchých vyjadrení obžalovaných o tom, čo sa vraj stalo predtým v neprítomnosti verejného notára, nemohlo nahradiť predpísané overenie podpisu J. S. a preto nemohlo byť týmto záznamom preukázané, že podpis J. S. je vlastnoručný. Verejný notár, ktorý v protokole spísal vyjadrenia obžalovaných, týmto nepotvrdil, že obsah týchto vyjadrení je pravdivý, ani verejný notár nebol obžalovanými uvedený do omylu pri overení skutočnosti. Obsah »listinného osvedčenia« nie je nepravdivý. Listina táto osvedčuje len to, čo pred menovaným verejným notárom bolo tvrdené, ale neosvedčuje ani nepotvrdzuje pravdivosť obsahu tohoto tvrdenia. Je len osvedčením toho, čo obžalovaní pred verejným notárom tvrdili, nie však potvrdením pravdivosti podpisu J. S. Chýba tu tedy jeden z podstatných predpokladov prečinu podľa § 400, odst. 1 tr. zák. a následkom toho neľze v tomto prípade vôbec uznať na trestný čin. Pokiaľ tedy obžalovaná R. S. bola uznaná vinnou z prečinu podľa § 400, odst. 1 tr. zák., sú rozsudky obidvoch nižších súdov dotknuté zmätkom podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. Preto bolo treba v tomto bode vyhoveť zmätočnej sťažnosti tejto obžalovanej. Poneváč však ten istý zmätok týká sa aj výroku o vine obžalovaných Dra O. F. a F. K., bolo treba k tomu prihliadnuť z úradnej moci v smysle 4. odst. § 387 tr. p. a v dôsledku toho na základe 1. odst. § 33 por. nov. zrušiť rozsudky obidvoch nižších súdov, pokiaľ ide o odsúdenie pre prečin podľa § 400, odst. 1 tr. zák., a všetkých troch obžalovaných sprostiť obžaloby pre tento prečin na základe § 326, čís. 1 tr. p.

Citace:

Čís. 5113. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 396-398.