Čís. 4983.


Ochrana cti, zák. č. 108/33 Sb. z. a n.
V prípade verejnej obžaloby, podanej na základe zmocnenia, sú platné súdne úkony, vykonané pred udelením zmocnenia, a pokiaľ smerujú proti vinníkovi, prerušujú v smysle § 108 tr. zák. premlčaciu lehotu.

(Rozh. zo dňa 14. apríla 1934, Zm III 49/34.) Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti A. M., obžalovanému z prečinu pomluvy atď., a na základe verejného pojednávania, konaného následkom zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, vyniesol tento rozsudok: Vyhovujúc zmätočnej sťažnosti verejného žalobco, z dôvodu zmätočnosti podľa bodu 1 c) § 385 tr. p. zrušuje sa rozsudok vrchného súdu vo výroku, ktorým bol obžalovaný A. M. na základe bodu 3 § 326 tr. p. oslobodehý od obžaloby vznesenej naňho pre prečin pomluvy podľa § 1, § 3, odst. 2., čís. 1 a 2 a § 8, čís. 3 zák. čl. 41/1914 a 15násobným prečinom pomluvy podľa § 1, § 3, odst. 2., čís. 1 a 2 a § 9, čís. 1 zák. čl. 41/1914, a obžalovaný A. M. uznává sa vinným priestupkom pomluvy četnictva podľa § 2 a § 5, čís. 1, bod 2 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. a priestupkom pomluvy vlády podľa § 2 a § 5, čís. 1, bod 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. V dôsledku toho zrušil najvyšší súd rozsudek vrchného sudu aj vo výroku o treste a vo výroku s tým súvisiacom, taktiež vo výroku o znášaní čiastočných útrat trestného pokračovania a obžalovanému vymeral znova trest.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného sudu ohlásil veřejný žalobca zmätočnú sťažnosť na základe bodu 1 c) § 385 tr. p. preto, lebo vrchný súd na základe bodu 3 § 326 tr. p. oslobodil obžalovaného A. M. od obžaloby, podanej naňho pre prečin pomluvy podľa § 1, § 3-2., čís. 1 a 2 a § 8, čís. 3 zák. čl. 41/1914 a pre 15násobný prečin pomluvy podľa § 1, § 3, odst. 2. čís. 1 a 2 a § 9, čís. 1 zák. čl. 41/1914. Zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu neľze odopreť oprávnenia. Krajský súd na základe verejnej obžaloby uznal vinným obžalovaného A. M.: 1. prečinom pomluvy četnictva podľa § 1, § 3-2., čís. 1 a 2 a § 9, čís. 3 zák. čl. 41/1914, 2. prečinom urážky prezidenta republiky podľa § 11, čís. 1 a 2 zák. čís. 50/1923 Sb. z. a n., 3. 15násobným prečinom pomluvy jednotlivých ministrov Československej republiky podľa § 1, § 3-2., čís. 1 a 2 a § 9, čís. 1 zák. čl. 41/1914 a 4. prečinom, rušenia obecného pokoja podľa § 14, čís. 1 zák. č. 50/1923 Sb. z. a n. Proti rozsudku prvostupňového súdu odvolal sa jedine verejný žalobca na základe bodu 3. § 385 tr. p. preto, lebo obžalovanému bol vymeraný trest s použitím § 92 tr. zák. Obžalovaný A. M. bol s rozsudkom súdu prvej stolice spokojný. Vrchný súd následkom odvolania verejného žalobcu preskúmajúc rozsudok súdu prvej stolice, z povinnosti úradnej z dôvodu zmätočnosti podľa bodu 1. c) § 385 tr. p. zrušil rozsudok krajského súdu, pokiaľ obžalovaný A. M. bol uznaný vinným v prečinoch pomluvy, uvedených pod 1. a 3. a obžalovaného A. M. na základe bodu 3 § 326 tr. p. oslobodil od obžaloby, podanej naňho pre tieto trestné činy. Uvedené trestné činy boly spáchané dňa 12. júna 1932.
Po vynesení rozsudku krajského súdu nadobudnul účinnosti zákon čís. 108/1933 Sb. z. a n. o ochraně cti a preto podľa bodu 1 § 41 tohoto zákona ustanovenia prvého a druhého oddielu (§§ 1—22) platia aj o trestných činoch uvedených pod 1. a 3. spáchaných před jeho účinnosťou, nakoľko sú vinníkovi priaznivejšie, než ustanovenia predošlého zákona. Najvyšší súd tu vopred podotýká, že v prípade trestného činu uvedeného pod 3. nejde o pomluvu jednotlivých ministrov, tedy o 15ná sobnú pomluvu, ale hľadiac k tomu, že obžalovaný použil inkriminovaných výrokov o ministroch všeobecne, len o jednotný čin, a to o pomluvu vlády, ku stíhaniu ktorého činu je tu dané aj potrebné zmocnenie vlády, nakoľko podľa prípisu předsednictva ministerskej rady jednotliví ministri — a tým aj vláda sama — udelili štátnemu zastupiteľstvu zmocnenie ku stihaniu obžalovaného A. M. Hľadiac však k tomu, trestné činy obžalovaného uvedené pod 1. a 3. podľa zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n. vyčerpávajú jednak skutkovú podstatu prečinu pomluvy četnictva podľa § 2 a § 5, čís. 1, bod 2 a skutkovú podstatu priestupku pomluvy vlády podľa § 2 a § 5, čís. 1, bod 1 citovaného zákona. (Nepríde tu v úvahu kvalifikácia podľa § 3-1. zák. čís. 108/1933, lebo súdmi nižších stolic neboly zistené také skutočnosti, z ktorých by sa dalo uzatvárať na skutkovú podstatu v tomto § uvedenú.) Označené priestupky stíhajú sa v smysle § 14, čís. 2 bod 2 a 4 cit. zák. verejnou žalobou na základe zmocnenia a doba, ktorej uplynutie sa vyžaduje k premlčaniu trestného stíhania, činí podľa § 13 tohoto zákona 6 mesiacov. Ustanovenia nového zákona sú tedy v danom prípade pre obžalovaného priaznivejšie. Vrchný súd hľadiac k ustanoveniam § 41, čís. 1 zák. č. 108/1933 tiež. uznal, že ustanovenia tohoto zákona sú pre obžalovaného priaznivejšie než ustanovenia predošlého zákona, nakoľko podľa § 13-2. citovaného zákona premlčacia doba je stanovená v šesť mesiacoch, kdežto podľa predošlého zákona činila premlčacia doba 3 roky.
Podľa stanoviska odvolacieho súdu však, keď ide o verejnú žalobu, podanú na základe zmocnenia v smysle § 14 zák. č. 108/1933, udelenie zmocnenia je tiež obmedzené touto — šesť mesačnou — premlčacou lehotou, ktorú třeba počítať odo dňa spáchania trestného činu do tej doby, kedy po udelení zmocnenia bol vykonaný prvý súdny úkon proti vinníkovi, a všetky tie súdne úkony, ktoré boly vykónané od spáchania trestného činu do udelenia zmocnenia, nie sú platné a neprerušujú premlčanie, lebo platnosť súdnych úkonov závisí vždy od udelenia potrebného zmocnenia, nakoľko o podaní žaloby rozhoduje ten, ktorému prislúcha právo zmocniť verejného žalobcu k podaniu obžaloby. Hľadiac však k tomu, že v súdenom prípade ministerstvo vnútra a urazení ministri (respektive vláda) Československej republiky udělili verejnému žalobcovi zmocnenie až po uplynutí 6 mesiacov, počítaných od spáchania trestného činu, nastalo podľa názoru vrchného súdu premlčanie dotyčne prečinov pomluvy uvedených pod 1. a 3. a preto vrchný súd z tohoto dôvodu na základe bodu 3 § 326 tr. p. oslobodil obžalovaného v tejto časti od obžalobv, ačkoľvek mal za zistené, že od spáchania trestných činov do udelenia zmocnenia boly vykonané súdne úkony smerujúce proti obžalovanému a že medzi jednotlivými úkonmi súdnymi neuplynula nikdy lehota 6 mesačná.
Stanovisko vrchného súdu je však mylné. Podľa ustanovenia § 4 tr. p., — ktorý je tiež platný v tomto prípade (lebo v smysle ustanovení § 42 zák. čís. 108/33 nebol zrušený) — vo všetkých tých prípadoch, v ktorých stihateľnosť niektorého činu závisí podľa trestných zákonov od zmocnenia, nesmie pokračovanie, zavedené před udelením zmocnenia, prekročiť hranice stopovania. Okolnosť tedy, že zmocnenie nebolo ešte verejnému žalobcovi udelené, nie je prekážkou, aby na základe verejnej žaloby už pred udelením zmocnenia bolo v rámci stopovania zavedené trestné pokračovanie proti vinníkovi. Keďže však zavedenie trestného pokračovania pred udelením zmocnenia je zákonom prípustné, z toho bezpochybne plynie, že sú platné aj súdne úkony vykonané pred udelením zmocnenia a, pokiaľ smeruju proti vinníkovi, v smysle § 108 tr. zák. prerušujú aj premlčaciu lehotu zákonom stanovenú. Pri tom samozrejmé treba dbať aj na lehoty ustálené pre vykázanie potrebného zmocnenia podľa § 22 (prípadne podľa § 14, čís. 5 a § 17, čís. 1 pre podanie verejnej žaloby) zák. č. 108/1933, ktoré ustanovenia však nevylučujú, aby potrebné zmocnenie bolo platne udelené aj po uplynutí 6 mesiacov po spáchaní činu a aby vinník bol na základe tohoto zmocnenia verejnou žalobou stíhaný predpokladajúc, že medzi tým boly vykonané také súdne úkony, ktoré podľa § 108 tr. zák. prerušily premlčanie. Poneváč však podľa zistenia vrchného súdu tieto lehoty v súdenom prípade boly zachované a po spáchaní trestných činov — medzi jednotlivými súdnymí úkonmi, smerujúcimi proti obžalovanému — 6 mesačná premlčacia doba (ustálená v § 13-2. zák. č. 108/1933) nikdy neuplynula, preto v prípadoch uvedených pod 1. a 3. nenastalo premlčanie, ktoré by vylučovalo zavedenie trestného pokračovania proti obžalovanému pre uvedené trestné činy. Keď však vrchný súd napriek tomu z dôvodu premlčania oslobodil obžalovaného v tejto časti od obžaloby, dopustil sa zmatku podľa bodu 1 c) § 385 tr. p. Najvyšší súd preto, vyhovujúc zmäočnej sťažnosti verejného žalobcu, pokračoval podľa § 33-1. por. nov. z dôvodu zmätočnosti podľa bodu 1 c) § 385 tr. p. zrušil rozsudok vrchného súdu vo vytýkanej časti a obžalovaného aj v týchto bodoch obžaloby uznal vinným, hľadiac však k ustanoveniam § 41, čís. 1 zák. č. 108/1933 kvalifikoval tieto trestné činy jednak priestupkom pomluvy četnictva podľa § 2 a § 5, čís. 1, bod 2 a jednak priestupkom pomluvy vlády podľa § 2 a § 5, čís. 1, bod 1 cit. zákona.
Citace:
č. 4983. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 195-198.