Čís. 4999.

Bol-li zločin nevernej správy podľa §§ 362, 363 tr. zák. odvolacím súdom v dôsledku použitia § 92 tr. zák. korekcionalizovaný na prečin, netreba skúmať, či oprávnená osoba učinila súkromý návrh na zavedenie trestného pokračovania.
Odvolací súd je v takom prípade tiež oprávněný sám rozhodnúť o podmienenom odsúdení.
(Rozh. zo dňa 28, apríla 1934, Zm III 512/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti V. Č., obžalovanému zo zločinu nevernej správy, na základe verejného pojednávania, konaného o zmätočnej sťažnosti obžalovaného takto sa usniesol: Zmätočná sťažnosť sa zamieta.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu ohlásil obžalovaný V. Č. zvoleným obhájcom zmätočnú sťažnosť na základe bodu 4 a 5 § 384 a bodu 1 c) a 2 § 385 tr. p. Zmätočná sťažnosť bola aj převedená. Ku zmätočnej sťažnosti podľa bodu 5 § 384 tr. p. uvádza sťažovateľ, že vrchný súd, — hoci to bolo jeho povinnosťou, — neskúmal, že niet tu súkromého návrhu oprávnenej osoby, ktorého je treba k zavedeniu trestného pokračovania, keď zločin nevernej správy v súdenom prípade bol roz sudkom vrchného sudu prekvalifikovaný na prečin. Ačkoľvek obžalovaný pri tom vytýká aj — ako vadu pokračovania — okolnosť, že nebolo zistené, že kto je vlastne poškodenou stranou, a v dôsledku toho, kto je oprávnený ku podaniu potrebného súkromného návrhu, preca obžalovaný týmto prevedením vo skutočnosti poukazuje len na dôvod, ktorý vylučuje zavedenie trestného pokračovania, čím uplatňuje dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 c) tr. p. a nie podľa bodu 5 § 384 tr. p. Zmätočnej sťažnosti neľze priznať oprávnenia.
Trestné pokračovanie možno zahájiť iba na návrh poškodenej strany len v prípade prečinu nevernej správy podľa § 361 tr. zák., avšak v prípade kvalifikácie tohoto činu podľa § 362 alebo § 363 tr. zák sa stíha čin vždy z úradnej povinnosti. Poneváč však obžalovaný bol uznaný vinným zločinom nevernej správy kvalifikovanej podľa §§ 362 a 363 tr. zák. (korekcionalizovaným za prečin len s použitím § 92 tr. zák.), preto v súdenom prípade k zavedeniu trestného pokračovania netreba súkromného návrhu a v dôsledku toho netreba ani skúmať, bol-li návrh na zavedenie trestného pokračovania učinený oprávnenou osobou.
Zmätok podľa § 384 čís. 4 tr. p. spatruje obžalovaný v tom, že odvolací súd pri vynesení rozsudku ihneď rozhodol aj o podmienečnom odsúdení, ačkoľvek podľa názoru sťažovateľa vrchný súd následkom zmeny rozsudku prvostupňového súdu mal v tomto smere rozhodnutie ponechať súdu prvej stolice. Avšak tento zmätok sa tu nevyskytuje. V súdenom prípade zmenením rozsudku prvostupňového súdu nešlo o zmiernenie kvalifikácie trestného činu, ale zmena kvalifikácie nastala len následkom uloženia iného druhu trestu s použitím § 92 tr. zák., tedy neutvoril sa nový stav veci a nezmenilo sa nič na podstate trestného činu. Preto vrchný súd, keď pri vynesení rozsudku ihneď rozhodol aj o podmienečnom odsúdení, nezavinil vytýkaný zmätok, lebo nenastala potreba, aby v smysle § 7 zák. čís. 562/1919 Sb. z. a n. a plen. rozh. najvyššieho súdu čís. Pres. 1510/23 súd prvej stolice znova uvažoval o otázke podmienečného odsúdenia.

Citace:

č. 4999. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 218-219.