Čís. 4901.

Okolnosť, že porotcovia na základe tých istých skutočností odlišne posudzovali otázku príčetnosti spoluobžalovaných, ktorí požili každý to isté množstvo alkoholu, nezakladá rozpor v smysle § 29 č. 6 por. nov.
(Rozh. zo dňa 11. januára 1934, Zm III 378/33.)
Obžalovaný J. H. naviedol spoluobžalovaného J. P., aby sám alebo s P. K-om zapálil stoh obilia, patriaci F. M-ovi. J. P. sa dohodol s menovaným spoločníkom a stoh zapálili. Pred činom vypili ešte s dvoma inými osobami 7—9 l vína. Na právne otázky, či obžalovaní J. P. a P. K. spáchali čin v bevedomí následkem opilosti, odpovedali porotcovia dotyčne prvého obžálovaného záporne, dotyčne druhého kladne. Porotný soud obžalovaného J. P. odsúdil pre zločin podpaľačstva podľa § 422 č. 2 tr. zák., obžalovaného J. H. pre návod k tomuto zločinu (§§ 69 č. 1, 422 č. 2 tr. zák.), obžalovaného P. K. však podľa § 326 č. 3 tr. p. obžaloby sprostil.
Najvyšší súd zamietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného J. H., založenú na dôvode zmätočnosti podľa § 29 č. 6 por. nov.
Z dôvodov:
V smysle bodu 6 § 29 por. nov. z toho dôvodu napáda obžalovaný J. H. rozsudek porotného súdu, že porotcovia na základe jedného a tohože skutkového stavu na túže právnu otázku, danú v smysle § 76 tr. zák., v prípade obžalovaného K. odpovedali kladne, v prípade obžalovaného P. však záporne, dôsledkom čoho obžalovaný K. bol oslobodený. Tento rozpor vraj preto má vliv na vinu obžalovaného H., lebo horeuvedené otázky sa vztahovaly na ten istý trestný čin. Zmätočná sťažnosť je bezzákladná. Je síce pravda, že všetci traja obžalovaní boli žalovaní ako účastníci toho istého trestného činu, a to K. a P. ako páchatelia a H. ako návodca j. P. Z tejto okolnosti však neplynie, že by bol rozpor vo výroků porotcov v časti vzťahujúcej sa na J. H., lebo otázku, či niektorý z účastníkov, toho istého trestného činu bol, alebo nebol v bezvedomí, treba posudzovať u každého účastníka osobitne, tá okolnosť tedy, že porotcovia na základe tých istých skutočností ináč posudzovali otázku príčetnosti u obžalovaného P. K. než u J. P,, nemá nijakého vlivu na posudzovanie viny J. H. ako návodcu P-a, ktorého považovali porotcovia za príčetného. Ináčej nie je rozpor vo verdikte ani dotyčne obžalovaných P. a K., lebo išlo v tomto prípade o posudzovanie toho, či a jako použitie istého množstva alkoholu účinkovalo na jednotlivých obžalovaných a porotcovia mohli byť toho názoru, že použitie toho istého množstva alkoholu málo väčší vliv na K., než na P., lebo všeobecne je známe, že alkohol rôzne účinkuje na jednotlivcov. Názor porotcov mohol byť sice mylný, neľze však považovat za rozpor v smysle bodu 6 § 29 por. nov., že porotcovia na základe tých istých skutočností vyslovili, že K. bol nepríčetný, P. však jednal vo stave príčetnosti.

Citace:

č. 4901. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 34-35.