Čís. 5076.

Ustanovenie § 41, čís. 5 zák. čís. 108/33 Sb. z. a n., má na mysli len predpisy trestného pokračovania, nie však predpisy materiálneho práva.
§ 112 tr. zák. nebol zákonom čís. 108/33 Sb. z. a n. (o ochrane cti) zrušený, bol však zmenený ustanovením § 17 cit. zák. čo do lehoty k podaniu súkromej žaloby pre trestné činy uvedené v tomto zákone.
(Rozh. zo dňa 11. septembra 1934, Zm III 200/34.)
V trestnej veci proti T. M. a spol., obžalovaným z prečinu pomluvy, odvolací súd potvrdil sprosťujúci rozsudok súdu prvej stolice, odôvodnený tým, že súkromý návrh na stíhanie obžalovaných bol podaný opozdene.
Najvyšší súd zamietol zmätočnú sťažnosť hlavnej súkromej žalobníčky, založenú na dôvode zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 c) tr. p.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu ohlásila hlavná súkromá žalobníčka zmätočnú sťažnosť podľa čís. 1 a), b), c) § 385 tr. p., ktorú odôvodnila. Poneváč dôvod zmätočnosti uplatňovaný podľa čís. 1 c) § 385 tr. p. logicky v tomto prípade predchádza, preskúmal najvyšší súd najprv tento dôvod zmätočnosti a uznal zmätočnú sťažnosť v tejto časti za bezzákladnú. Správne vyslovil vrchný súd, že stihanie trestných činov je podľa § 17, odst. 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. vylúčené a že ustanovenie § 17, odst. 1 citov. zák. čo do lehoty k podaniu súkromnej žaloby (návrhu) treba, hľadiac k ustanoveniam § 41, odst. 1 citov. zák. a § 2 tr. zák., aplikovať na inkriminované trestné činy stihané ešte pred účinnosťou zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n. Neobstoja námietky sťažovateľky, že z ustanovení § 42, odst. 2, veta 2 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n., ktorý výslovne zrušil ustanovenia §§ 113 —1 16 zák. čl. 5/1878, možno a contrario vyvodzovať platnosť § 112 tr. zák. a že hľadiac na § 42 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. má sa odst. 5 § 41 citov. zákona tak vykladať, že v prípadoch, keď obžalovací spis bol podaný za účinnosti starého zákona, majú sa použiť nielen predpisy procesuálne, lež aj materiálne predpisy platné pred účinnosťou nového zákona. Ako už vrchný súd správne uviedol, má § 41, čís. 5 cit. zák. na mysli len predpisy trestného pokračovania, nie však predpisy materiálneho práva. V § 42, odst. 2, vete 2 z. čís. 108/1933 Sb. z. a nar. nebol síce § 112 tr. zák. zrušený, bol však zmenený §om 17 cit. zák. čo do lehoty k podaniu súkromnej žaloby, a to čo do trestných činov uvedených v tomto zákone výslovne ustanovením § 42 odst. 2, veta 1. citov. zák., že čo do týchto trestných činov neplatia ustanovenia trestných zákonov a trestných poriadkov o súkromnej žalobe (súkromnom návrhu) a o zmocnení, uchylujú-li sa od ustanovenia druhého oddielu tohoto zákona, a čo do trestných činov stihaných pred účinnosťou zák. čís. 108/1933 Sb. z. a nar. v dôsledku predpisu § 41, odst. 1 cit. zák. a § 2 tr. zák. Bezzákladná je ďalej zmätočná sťažnosť, pokiaľ dovodzuje, že čo do obžalovaného T. M. bol návrh na stíhanie podaný v dvojmesačnej lehote rátajúc od tej doby, čo sa hlavná súkromná žalobníčka o tomto páchateľovi dozvedela. Stíhanie obžalovaného T. M. je premlčané podľa § 13 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a nar., lebo tento návrh bol učinený 18. februára 1931, uverejnenie inkriminovaného článku sa stalo 12. novembra 1929, tedy návrh na stíhanie sa stal až po uplynutí 6 mesačnej lehoty, rátajúc od uverejnenia inkriminovaného článku. Neľze mať ani za to, že premlčanie proti T. M. bolo pretrhnuté zahájením trestného pokračovania proti J. L. v smysle odst. 3 § 48 tlač. zák. 14/1914, poneváč zahájenie trestného pokračovania proti J. L. bolo už vylúčené ustanovením odst. 1 § 17 zák. č. 108/1933 Sb. zák. a nar. a § 41, odst. 1 cit. zák. a § 2 tr. zák. a nemohlo neprípustným zahájením trestného pokračovania proti J. L. byť pretrhnuté premlčanie trestného pokračovania proti T. M.

Citace:

Čís. 5076. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 338-339.