Čís. 4908.

Otázka, či sa podaril dôkaz pravdy alebo aspoň pravdepodobnosti, je otázkou právnou, ktorú má preskúmať najvyšší súd s hľadiska dôvodu zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 c) tr. p. srovnáním skutečností, zistených nižším súdom na základe převedeného dokazovania, s tvrdeniami, které boly předmětem obžaloby.
(Rozh. zo dňa 23. januára 1934, Zm IV 579/33.) Obžalovaný O. K. napísal a v periodickom časopise »K.« uveřejnil niekoľko článkov proti hlavnému súkromnému žalobcovi M. L., ďalej napísal a rozšiřoval leták s obsahom namiereným proti cti hlavného súkromného žalobcu. Bol za to obžalovaný pře viacnásobné prečiny pomluvy a urážky na cti. Súd prvej stolice ho odsúdil podľa obžaloby. Odvolací súd však obžalovaného podľa § 326 čís. 3 tr. p. sprostil obžaloby s bdóvodnením, že sa mu v podstate podaril dokaž pravdy takmer všetkých tvrdení, pre ktoré bol obžalovaný.
Najvyšší súd na základe veřejného pojednávania, konaného o zmätočnej sťažnosti hlavného súkromného žalobcu M. L., z úradnej povinnosti na základe 1. odst. § 35 por. nov. zrušil rozsudok odvolacieho sudu v celom rozsahu a vrátil vec odvolaciemu sudu k novému prejednaniu a rozhodnutiu; zmätočnú sťažnosť hlavného súkromného žalobcu poukázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti oslobodzujúcemu rozsudku odvolacieho sudu podal zmätočnú sťažnosť hlavný súkromný žalobca namietajúc, že výrok odvolacieho sudu o tom, že sa obžalovanému podařil dokaž pravdy, je mylný, čím poukázal na dôvod zmatku podľa § 385 čís. 1 c) tr. p. Najvyšší súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, lebo odvolací súd nezistil všetkých skutečností, rozhodných, pre posúdenie, či sa tu vyskytuje dovod vylučujúci trestnosť následkem dokázania pravdivosti, alebo aspoň pravděpodobnosti tvrdených skutečností.
Odvolací súd nezaoberal sa podrobné jednotlivými pomluvami, ktoré boly predmetem obžaloby, lež vyslovil, že podstata všetkých jednotlivých pomlúv, vzatých jako jedon celok, spočívá v úmyslu obžalovaného poukázat’ na sobeckú, diktátorsky násilnú, zákonem sa protiviacu a immorálnu povahu hlavného súkroniného žalobců;, ďalej, že stačí zistiť z inkriminovaných početných tvrdení len torko tvrdení, aby nimi bola dokázaná pravdivosť hore uvedenej podstaty všetkých inkriminovaných tvrdení a že netřeba žiadať, aby bola dokázaná pravdivosť ostatných jednotlivých tvrdení; napokon odvolací súd uvádza, že sa obžalovanému podařil dokaž pravdy nie len v dvoch bodech, jako to uznal prvostupňový súd, lež že obžalovaný dokázal v podstatě pravdivosť aj takmer všetkých iných tvrdení, pre ktoré bol obžalovaný. K tomu třeba predovšetkým podotknúť, že predmetom dôkazu pravdy alebo pravděpodobnosti majú byť skutečnosti, ktoré zakladajú zažalovanú pomluvu, a že súd nemá si azda najprv učiniť z takýchto tvrdení záver a usudzovať, či tento závěr sa kryje so zistenými skutočnosťami, lež má srovnať jednotlivé tvrdenia, žalované jako pomluva, so zistenými skutečnosťami a pri tom riesiť, či tvrdenie je pravdivé, alebo aspoň mohlo byť základne považované za pravdivé. Len vtedy príde do úvahy otázka, či sa obžalovanému podaril dôkaz aspoň v podstatě, totiž, či bola dokázaná pravdivosť hlavného jadra tvrdenia, pri čom nemá významu to, že neboly dokázané aj podriadne skutečnosti, ktoré nič nemenia na podstatě obvinenia. Odvolací súd vyslovil sice, že sa obžalovanému podařilo dokázať v podstatě pravdivosť tvrdení, ktoré obsahuje obžalovací spis č. j. T1 III 6/29-12 v bodoch I. 1, 3—6, 8—10, 12—15 a 17 a v bode III. a ďalej tvrdenia, ktoré obsahuje obžalovací spis č. j. T1 9/30-70 vo vetách 1 a 2 bodu II. Avšak týmto výrokom nebolo zistené, aké skutočnosti odvolací súd berie za zistené. Otázka, či sa podařil dôkaz pravdivosti alebo aspoň pravděpodobnosti, nie je otázkou skutkovou, lež právnou, ktorú má preskúmať najvyšší súd s hradiska dôvodu zmatku podľa § 385 č. 1 c) tr. p. na základe srovnania tých skutočností, ktoré boly zistené nižším súdom na základe převedeného dokazovania, s tvrdeniami, ktoré boly predmetom obžaloby. Z toho plynie, že odvolací súd opominul zistiť podrobné na základe výsledkov dokazovania, ktoré skutočností uznává za pravdivé a že preto chýba pre najvyšší súd podklad ku preskúmaniu napadnutého rozsudku. Preto najvyšší súd pokračoval podľa 1. odst. § 35 por. nov. a zmätočnú sťažnosť poukázal na toto rozhodnutie.

Citace:

č. 4908. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 48-50.