Čís. 4923.

I. Ten, kto podává zmätočnú sťažnosť, môže žiadať o opis rozsudku len pred uplynutím trojdennej lehoty k ohláseniu zmätočnej sťažnosti; z nezákonného doručenia rozsudku nevzniká mu právo odôvodniť zmätočnu sťažnosť po uplynuti osmidennej lehoty v § 388 odst. 2 tr. p. stanovenej.
II. »Silné rozčulenie« v smysle § 307 odst. 1 tr. zák. je len také, ktoré zatemňuje slobodu vole a zbavuje páchateľa duševnej rovnováhy, potrebnej k rozváženiu činu.
(Rozh. zo dňa 15. februára 1934, Zm IV 670/33.)
Najvyšší súd preskúmal trestná vec proti A. O., obžalovanému zo zločinu ťažkého poškodenia na tele, z kterého nastala smrť, na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti verejného obžalobou a obžalovaného a vyniesol rozsudok: Zmätočná sťažnosť obžalovaného a jej prevedenie sa odmietajú. Vyhovujúc zmätočnej sťažnosti veřejného obžalobou z dôvodu zmätočnosti označeného v bode 1 b) § 385 tr. p., zrušuje sa rozsudok porotného sudu, nakorko čin obžalovaného bol kvalifikovaný aj podľa § 307 odst. I. tr. zák. a kvalifikácia činu podľa tohoto §u sa pomíja.
Z dôvodov:
Proti rozsudku porotného súdu podali zmátočnú sťažnosť; 1. verejný obžalobca na základe bodu 1 b) § 385 tr. p., lebo čin obžalovaného bol mylné kvalifikovaný aj podľa odst. I. § 307 tr. zák., 2. obžalovaný čo do viny. Rozsudok bol vyhlášený obžalovanému dňa 19. októbra 1933. Dňa 25. novembra 1933 podal obžalovaný žiadosť o doručenie rozsudku jeho obhájcovi. Krajský súd žiadosti vyhověl a dňa 29. novembra 1933 bol doručený rozsudok obhájcovi. Dňa 2. decembra 1933 potom podal obžalovaný prevedenie zmätočnej sťažnosti. Poneváč však podľa § 388 tr. p. obžalovaný bol oprávněný žiadať doručenie rozsudku len do 3 dní po vyhlášení, jeho dňa 25. novembra 1933 podaná žiadosť bola opozdená a mala byť krajským súdom odmietnutá. Obžalovaný z toho omylu krajského súdu, že doručil rozsudok obhájcovi, nenadobudnul práva, aby podal prevedenie zmätočnej sťažnosti po uplynutí lehoty ku podaniu odovodnenia zmätočnej sťažnosti §om 388 tr. p. stanovenej. Prevedenie zmätočnej sťažnosti bolo preto opozdene podané. Zmätočná sťažnosť obžalovaného sama s porušením § 390 tr. p. a § 31 por. nov. postrádá označenia právneho do vodu zmätočnosti, totiž tej konkrétnej právnej újmy, ktorú utrpel obžalovaný podľa svojho názoru.
Zmätočná sťažnosť veřejného obžalobou je základná. Porotcovia za pravdivé prijali, že dňa 2. októbra 1932 po obede prišiel obžalovaný A. O. spolu s desiatimi inými parobkami v Ch. na tanečnú zábavu do V. Väčšina z nich už z domova přišla ozbrojená. Behom zábavy M. G. upozornil obžalovaného, aby dal na seba pozor, aby ho J. M. nožom neuderil, pri čom obžalovanému odovzdal svoj revolver, nabitý jedným ostrým nábojom plášťovým. K večeru došlo medzi parobkami na bojisku, kde sa tančilo, ku bitke, na čo sa ch-skí parobkovia dali na útek. A. O. bol medzi nimi a na úteku pri ceste padol na zem a keď vstal, vytiahol z kapsy revolver a obrátivší sa do zadu, namieril zo vzdialenosti asi 15 krokov proti hromadě ľudí, pred bojiskom stojacích, a vystrelil. Strelou touto zasiahnutý bol roľník M. R., ktorý sám sa bitky nezúčastnil a len pred bojiskom v hromadě ľudí stál. Následkom utrpeného poranenia M. R. zomrel. Ďalej zistili porotcovia, že obžalovaný A. O. vykonal svoj čin, byvší rozrušený upozornením M. G. a bitkou behom zábavy medzi parobkami nastalou, tak aj prenasledovaním z bojiska utekajúcich ch-ských parobkov a svojim pádom na zem. Z týchto skutečností uzatvárali porotcovia, že obžalovaný spáchal svoj čin v silnom rozčulení. Tento právny názor porotcov je však mylný. Obžalovaný sa zúčastnil zábavy s kamarátmi, ktorí už z domova přišli s ním ozbrojení a behom zábavy sa tiež ozbrojil. Nebolo zistené, že by sám obžalovaný bol priamo ohrožovaný so strany J. M. O. sa nedal na útek z obavy před napadnutím so strany J. M. Jestliže neskoršie došlo k bitke a obžalovaný, ktorý sa dal so svojimi kamarátmi na útek, pri tom padol, nemohlo to v ňom vyvolať také silné rozčulenie, aké má na mysli § 307 tr. zák., lebo s bitkou už musel počitať najpozdejšie vtedy, keď sa i sám ozbrojil. Nemohlo byť preto jeho rozčulenie, v ňom tým vyvolané, takého stupňa, že by zatemnilo slobodu jeho vole tak, že by mu chýbala duševná rozvaha, potřebná k rozváženiu činu. Mýlili sa preto porotcovia, keď aj na 4. otázku danú im v smysle odst. 1 § 307 tr. zák. odpovedali kladne a následkom toho bol čin obžalovaného A. O. mylné kvalifikovaný a rozsudok trpí zmätočnosťou výše uvedenou. Preto najvyšší súd pokračoval podľa odst. 1 § 33 por. nov. a pominul kvalifikáciu činu obžalovaného podľa odst. 1 § 307 tr. zák.

Citace:

č. 4923. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 75-77.