Čís. 5080.

Páchateľom vraždy (t. zv. nepriamym) je i ten, kto po predchodzej zrelej úvahe a podľa vopred premysleného plánu dá vraždu spáchať osobou, ktorej nemôže byť trestný čin pričítaný k vine (na pr. pre omyl).
(Rozh. zo dňa 15. septembra 1934, Zm IV 653/33.)
Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti M. L. a spol., obžalovaným zo zločinu pokusu vraždy atď., a na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu vyniesol rozsudok, ktorým vyhovujúc zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, založenej na dôvode zmätočnosti podľa bodu 1 a) § 385 tr. p., z tohoto dôvodu zmätočnosti zrušil rozsudok porotného súdu vo výroku, ktorým bola obžalovaná M. L. na základe § 24 por. nov. oslobodená od obžaloby pre zločin pokusu vraždy podľa §§ 278 a 65 tr. zák., a uznal ju vinnou týmto trestným činom.
Z dôvodov:
Z dôvodu zmätočnosti podľa bodu 1 a) § 385 tr. p. napáda verejný žalobca rozsudok porotného súdu proto, že porotcovia sa mýlili, keď dotyčne obžalovanej M. L. po kladnom riešení skutkovej otázky záporne odpovedali na právnu otázku, lebo zistený skutkový stav dotyčne tejto obžalovanej vyčerpáva skutkovú podstatu zločinu pokusu vraždy podľa §§ 278 a 65 tr. zák. za vinu jej kladeného. Zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu neľze odopreť oprávnenia. Porotcovia kladným zodpovedaním za pravdivé prijali skutočnosti, obsažené v 1. skutkovej otázke skupiny 1. Podľa týchto skutočností obžalovaná M. L., ktorá dobre znala účinky lúhu na ľudský organizmus, lebo v lete 1932 videla v nemocnici v B. umierať človeka, ktorý vypil lúh, — pojala koncem roku 1932 úmysel usmrtiť svojho muža I. L. Za týmto účelom kúpila v obchode v decembri 1932 lúhový kameň, ktorý rozredila vodou, a takto získanú tekutinu naliala do lahvičky a odniesla k súsedom A. D-ovej a F. D-ovi, ktorým sdelila, že v lahvičke je voda »poljubky« a žiadala, aby poškodeného I. L. zavolali k nim na prácu, a po práci aby mu dali pod zamienkou, že mu dávajú vypiť »aldomáš«, vypiť obsah lahvičky, ktorý nech primiešajú do liehu. A. D-ová to aj skutočne učinila. I. L. však vypil len niekoľko hltov, lebo ihneď pocítil silné bolesti a preto viac nepil. Porotcovia napriek tomu však záporne odpovedali na 2. právnu otázku skupiny 1., ktorá bola spojená s vyšeuvedenou skutkovou otázkou a založená podľa obžaloby. Porotcovia záporným zodpovedaním právnej otázky zo zistených skutočností odvodili tedy ten právny záver, že v prípade obžalovanej M. L. nie je daná skutková podstata zločinu pokusu vraždy podľa § 278 a § 65 tr. zák.
Tento právny názor porotcov je však mylný. Zo zistených skutočností totiž plynie, že úmysel obžalovanej M. L. smeroval k usmrteniu manžela I. L. Obžalovaná tento svoj úmysel pojala už dlhšiu dobu pred prevedením činu a dlhšiu dobu sa zaoberala myšlienkou, že sa zbaví svojho manžela a rozhodla sa, že ho otrávi. K uskutočneniu zamýšľaného úmyslu zaopatrila si aj vhodný prostriedok, o ktorom si bola aj plne vedomá, že je spôsobilý k usmrteniu človeka. Obžalovaná M. L. potom plánovíte pokračovala. Dosvedčujú to okolnosti, že zaopatrený jed (lúh) aj pripravila takým spôsobom, aby to nevzbudilo podozrenie jej manžela, a pod zámienkou, že ide len o nápoj lásky, primala súsedov k tomu, aby prilákali k sebe I. L. a ako »aldomáš« za konanú prácu dali mu vypiť pripravený a s liehom miešaný jed, čo sa aj stalo, avšak zamýšľaný výsledok nenastal, lebo I. L. celú dávku pripraveného jedu nevypil. Z týchto skutočností je zrejmé, že obžalovaná úmyselne podnikla také jednanie, ktorým započala usmrtenie svojho manžela I. L., avšak zamýšlaný čin ktorým započala usmrtenie svojho manžela I. L., avšak zamýšľaný čin nebol len úmyselný, ale úmysel obžalovanej M. L. bol aj vopred uvážený, lebo jednala po zrelej úvahe a podľa plánu vopred premysleného, pri čom sa k činu nerozhodla následkom dajakého duševného porušenia, ktoré by bolo jej kľudnú rozvahu snáď hatilo. Preto čin obžalovanej M. L. vyčerpáva všetky náležitosti zločinu pokusu vraždy podľa § 278 a § 65 tr. zák.
Nemení na páchateľskej činností obžalovanej M. L. nič okolnosť, že nedala sama a priamo svojmu manželovi pripravený jed, ale učinila to prostredníctvom inej osoby, lebo obžalovaná, využívajúc omylu tejto osoby, upotrebila ju len ako nástroja k prevedeniu činu, ktorý z toho dôvodu nemôže byť onej osobe pričítaný k vine, a preto zostáva aj páchateľom činu sama obžalovaná M. L. (nepriame páchateľstvo). Mýlili sa tedy porotcovia, keď záporne riešili 2. právnu otázku skupiny 1., danú dotyčne obžalovanej M. L. v smysle § 278 a § 65 tr. zák. Poneváč následkom tohoto právneho omylu porotcov porotný súd oslobodil obžalovanú M. L., je tu dôvod zmätočnosti označený v bode 1. a) § 385 tr. p. Najvyšší súd preto vyhovel zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu a pokračujúc v smysle § 33-1. por. nov., z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p. zrušil vo vytýkanej časti rozsudok porotného súdu a uznal obžalovanú M. L. vinnou podľa obžaloby.

Citace:

Čís. 5080. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 344-345.