Čís. 186 dis.

Advokát, ktorý prevzal advokátsku plnú moc prostredníctvom inkasačného podniku, hoci vedel, že podnik sbiera poverenia podomným kočováním dom od domu, previnil sa idisciplinárnym prečinom podl’a § 69 lit. b) zák. čl. XXXIV:1874; čin ten nel’ze súčasne kvalifikovať aj za prečin podl’a § 68 lit. b) cit. zák.
(Rozh. zo dňa 12. februára 1934, Ds III 1/33.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. A. E., advokátovi v B., následkom odvolania, podaného obvineným proti rozsudku disciplinárneho sudu advokátskej komory v Turč. Sv. Martine zo dňa 10. decembra 1932 po preskúmaní spisov, predložených hore označeným disciplinárnym súdom dňa 12. februára 1934 vyniesol tento rozsudok: Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov rozsudok disciplinárneho súdu prvej stolice čo do viny potvrdzuje, zrušuje však tento rozsudok, nakol’ko čin obviněného bol kvalifikovaný aj podl’a bodu b) § 68 adv. zák., čin obžalovaného sa kvalifikuje za disciplinárne previnenie len podl’a bodu b) § 69 adv. zák., spáchané tým, že obviněný dňa 9. februára 1932 podal nenom F. W-a proti J. a R. J. na okresnom sude vo S. upomínaciu žalobu na základe poverenia, ktoré dostal skrze platených prostredkovatel’ov inkasačného podniku E. S. z B. spôsobom hromadným, tedy i pohoršlivým.
Z dôvodov:
Proti rozsudku súdu prvej stolice podal obvinený odvolanie preto, že súd vraj prekročil medze obžaloby, ďalej čo do viny a čo do výše trestu. Odvolanie ohlášené preto, že súd prvej stolice rozprestrel sa na také okolnosti a skutky, ktoré vybočujú z obžaloby podanej preto, že zastupoval inkasnú firmu E. S., je bezzákladné. Predmetom obžaloby bolo v podstate to, že obvinený poškodil česť a dôstojnosť advokátskeho sboru tým, že vo spore vedenom pri okresnom súde vo S. zastupoval taký podnik, ktorý poškodzuje advokátsky sbor. Súd prvej stolice zistil len také skutečnosti, ktoré sú v súvislosti s činom označeným v obžalobe a neprekročil obžalobu, keď na základe týchto skutočností uznal obvineného za vinného.
Čo do viny napáda obvinený rozsudok súdu prvej stolice preto, že advokátska komora nemá vraj práva zakázat svojim členom zastupovanie inkasačných podnikov a kým zákon alebo aspoň »najvyššia inštancia« nevynesie takýto zásadný zákaz, jeho čin vraj nie je trestný.
Disciplinárny súd prvej stolice v dvoch smeroch vyriekol vinu obvineného: 1. že nedodržal pravidlá a zvyky dotyčne styku medzi advokátom a klientom, podal žalobu v mene F. W., ačkol’vek ten poveril inkasačný podnik len mimosúdnym vymáhaním svojej pohl’adávky a prijal poverenie od inkasačného podniku len na základe tej domnienky, že keď F. W. dal inkasačnému podniku poverenie na mimosúdne inkaso, podnik je oprávnený menom strany pre advokáta hneď aj advokátsku plnú moc podpísať, a že takýmto spôsobom zastupuje strany aj v iných prípadoch; 2. že prijímal vedome a dôsledne kauzy na zastupovanie od sprostredkovatel'a, ktorý živnostenským spôsobom sa zaoberá sbieraním a doháňaním klientov, tedy že obvinený pohoršlivým spôsobom hl'adá si klientov. Tieto činy kvalifikoval súd prvej stolice za disciplinárne previnenie podl'a bodu b) § 68 a bodu b) 69 adv. zák.
Súd prvej stolice uznáva, že len v prípade F. W. sa dokázalo obvinenému, že jednal spôsobom horeuvedeným. Z tohoto jedného prípadu a zo spojenia obvineného s inkasačným podnikom uzatvára súd prvej stolice, že obvinený takto jednal v mnoho prípadoch. Tento záver je však mylný, lebo z toho, že obvinený v jednom prípade jednal istým spôsobom, nemôže disciplinárny sudca na to uzatvárať, že obvinený takto jednal v mnohých bližšie ani nezistených prípadoch a nel'ze na takomto základe trestné sankcie použiť. Taktiež mylný je záver súdu prvej stolice, že vo spise zvanom »Erklärung«, pripojenom k spisom obviněným, F. W. len dodatočne a proti pravde uznal, že povereniu, ktoré dal inkasačnému podniku E. S-a, rozumel tak, že tento inkasačný podnik je oprávnený aj potrebnú advokátsku plnú moc v jeho mene podpísať. Keby bol aj pravdivý údaj obsažený v disciplinárnom oznámení Dr. O. B-a, že F. W. pred okresným súdom vo S. pri zahájení sporu ako strana tak sa vyjádril, že nepodpísal plnú moc Dr. E-ovi, ba vôbec nikomu nedal poverenie proti dlžníkom podávať žalobu, z tejto skutočnosti ešte by neplynulo, že nie je pravda, čo uznal F. W. vo spise zvanom »Erklärung«, a hlavne nel'ze mať za to, že obviněný pri podaní žaloby by nebol býval toho presvedčenia, že jedná so súhlasom F. W., keď podá žalobu v jeho záujme. Nel'ze tedy zistiť, že obvinený tým, že nemal plnú moc priamio od F. W., a preca podal žalobu v jeho mene, bol by poškodil česť a dôstojnosť advokátskeho sboru. Preto nel'ze na základe zistených skutočností kvalifikovať čin obvineného podl'a bodu b) § 68 adv. zák.
Ostatne podstata veci aj podl'a rozsudku súdu prvej stolice nie je tá, že obvinený zastupoval stranu, hoci mal plnú moc len od sprostredkovatel'a. Súd prvej stolice hlavne v tom shl'adáva advokátsky zákon porušujúci čin, že obvinený prevzal advokátsku plnú moc prostredníctvom inkasačného podniku, hoci vedel, že tento podnik sbiera poverenia podomným kočovaním s miesta na miesto a z domu do domu, tedy takým spôsobom, ktorý je advokátovi zakázaný bodom b) § 69 adv. zák. Odvolatel' nenapáda zistenie súdu prvej stolice, že aj v tomto prípade inkasačný podnik horeuvedeným spôsobom dostal inkasné poverenie od F. W. a nenapáda ani to, že on o tom vedel a preca prijal od podniku plnú moc na podanie žaloby v mene F. W. Obvinený hájil sa v odvolaní čo do viny len tým, čo je hore uvedené ako dôvod odvolania. Toto hájenie však obvineného neexkulpuje. Zákon v bode b) § 69 adv. zák. výslovne zakazuje advokátovi hl’adať klientov skrze platených sprostredkovatel’ov, jakí sú — jako je všeobecne známe — aj agenti inkasačných podnikov; nakol’ko títo agenti pracujú aj v záujme toho advokáta, ktorý je v stálom spojení s inkasačným podnikom, a nakol’ko advokát o tom vie, treba ich považovať za agentov advokáta samého. Obvinený priznal sa k tomu, že zastupoval inkasačný podnik E. S. Súd prvej stolice zistil, že agenti tohoto podniku získali F. W-a pre inkasačný podnik, tedy aj pre obvineného a že o tom obvinený vedel a preca prijal prostredníctvom inkasačného podniku zastupovanie F. W. Poneváč z týchto skutočností správne je možno odviesť ten záver, že obvinený získal si za klienta F. W. skrze platených sprostredkovatel’ov, spôsobom hromadným, tedy i pohoršlivým, nemýlil sa súd prvej stolice, keď ho za vinného uznal z disciplinárneho previnenia podl’a bodu b) § 69 adv. zák. Najvyšší súd tedy potvrdil rozsudok súdu prvej stolice čo do viny. Zrušil však uvedený rozsudok čo do kvalifikácie a pominul kvalifikáciu činu aj podl’a bodu b) § 68 adv. zák., lebo ide tu vlastně len o jeden čin, ktorý ako delictum speciale sa kvalifikuje podl’a bodu b) § 69 adv. zák., nel’ze tedy tento čin zvlášť kvalifikovať aj podl’a bodu b) § 68 adv. zák., ktorý obsahuje všeobecné ustanovenie dotyčne chovania sa advokátov.

Citace:

Č. 186 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 519-521.