Čís. 4936.

Ak viac spoločníkov napádlo a na tele poškodilo niekoľko osob, k odsúdeniu ich pre spolupáchateľstvo stačí, zistí-li sa, že každý z nich na základe spoločného zlého úmyslu ublížiť poškodeným na tele vykonal priamo na mieste spoločného činu takú činnosť, ktorá zapadala do rámca zamýšľaného celkového trestuhodného jednania a bola súčinnosťou pri tomto čine.
(Rozh. zo dna 27. februára 1934, Zm IV 668/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. D. a spol., obžalovaným zo zločinu ťažkého ublíženia na tele so smrteľným výsledkem a i., na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti štátneho zastupiteľstva a obžalovaných M. D. a J. H. ako aj ich obhájcov vyniesol rozsudok, kterým vyhovujúc zmátočnej sťažnosti štátneho zastupiteťstva z dôvodu zmätku podľa § 385 č. 1 b) tr. p., zrušil napadnutý rozsudek porotného sudu, pokiaľ trestné činy obžalovaných M. D., J. M. a J. H. boly kvalifikované jako dvojnásobný zločin ťažkého ublíženia na tele podľa §§ 301 a 308 veta 2. tr. zák. a jako jednonásobný zločin ťažkého ublíženia na tele podľa §§ 301 a 308 veta 1. tr. zák. a trestné činy obžalovaného mladovekého J. Ch. boly kvalifikované jako dvojnásobné previnenie podľa §§ 301 a 308 veta 2. tr. zák. a jako jednonásobné previnenie podľa §§ 301 a 308 veta 1. tr. zák., a tieto trestné činy kvalifikoval u všetkých obžalovaných jako spolupáchateľstvo podľa § 70 tr. zák. pri cit. deliktoch.
Z dôvodov:
Dôvod zmatku podľa § 385 č. 1 b) tr. p. bol uplatňovaný aj veřejným žalobcem aj obhájcami obžalovaných J. H. a M. D. Kým veřejný žalobca žiada upotrebenie prísnejšej kvalifikácie, než bola upotřebená v napadnutém rozsudku, a to kvalifikácie spolupáchateľstva podľa obžaloby, obhájcovia žiadajú o upotrebenie ešte miernejšej kvalifikácie pomocníctva. Najvyšší súd skúmal najprv zmätočnú sťažnosť veřejného žalobců, lebo v případe vyhovenia tejto zmätočnej sťažnosti stane sa bezpředmětným uplatňovanie dovedu zmátku podľa § 385 č. 1 b) tr. p. v prospěch obžalovaných. Verejný žalobca namieta, že trestné činy obžalovaných M. D., J. M., J. H. a mladovekého J. Ch., spáchané na škodu J. G. st. a M. G., boly mylné podriadené pod ustanovenie § 308 veta 2 tr. zák., a že ich trestný čin, spáchaný na škodu J. G. ml., bol mylné podriadený pod ustanovenie § 308 veta 1 tr. zák., lebo sú tu všetky náležitosti spolupáchateľstva v smysle § 70 tr. zák. na trestných činoch ťažkého ublíženia na tele, a to v dvoch prvých prípadoch podľa § 301 prípad 1. a § 306 veta 1 tr. zák., v treťom prípade podľa § 301 případ 1. tr. zák. Tejto zmätočnej sťažnosti neľze odopreť oprávnenia.
Kladnou odpoveďou porotcov na skutkové otázky týkajúce sa týchto prípadov a všetkých čtyroch odsúdených obžalovaných bolo zistené, že sa všetci títo štyria obžalovaní zúčastnili výtržnosti před domom J. G. st., ktoré spočívaly v hádzaní kamením do jeho dvora; že, keď poškodený J. G. st., rozhořčený týmto jednaním, vyšiel so svojími synmi z domu, aby zistil páchatéľov výtržností, všetci štyria obžalovaní dali sa na útek do blízkého dvora jedného z obžalovaných, totiž J. M., pri čom na úteku bolo z tejto skupiny ďalej hádzané kamením, a to na J. G. st. a jeho synov, ktorí prenasledovali výtržníkov. Vo dvore J. M-a všetci štyria obžalovaní stanuli, všetci z nich alebo niektorý z nich sa ozbrojili vidľami, kolíkmi alebo podobnými predmetmi a takto ozbrojení čakali na príchod J. G. st. a jeho synov M. G. a j. G. ml. a keď títo vošli do dvora, všetci obžalovaní napádli uvedených troch poškodených, pri čom niektorí, či niektorý z nich, raz alebo viac rázy uderili každého z týchto poškodených do hlavy. Následkom týchto úderov utrpeli: J. G. st. a :M. G. zlomeniny lebečnej kosti a výron krvi do modzgu, čo málo v zápätí ich smrť, J. G. ml. však utrpel zranenie, ktoré vyžadovalo ku zhojeniu viac než 20 dní. Porotcovia odpovedali záporne na právne otázky, smerujúce ku kvalifikácii týchto činov obžalovaných ako spolupáchateľstva v smysle § 70 tr. zák. na dvojnásobnom zločine podľa § 301 případ 1. a § 306 veta 1 tr. zák. a na jednonásobnom zločine podľa § 301 případ 1. tr. zák., a dali kladnú odpoveď na výpomocné právne otázky, odpovedajúce kvalifikácii trestných činov podľa miernejšieho ustanovenia § 308 veta 2, vzťažne 1 tr. zák. Právny názor, vytvárajúci v týchto prípadoch spolupáchateľstvo vo smere práve uvedenom, je mylný. Zo skutkových zistení hore uvedených a obsažených v kladných odpovediach porotcov na skutkové otázky plynie, že všetci štyria odsúdení obžalovaní od začiatku pokračovali vo spoločnom zlom úmysle proti poškodeným, ktorý úmysel prejavil sa najprv spoločným útokom na dvor poškodených, potom spoločným zastavením sa na úteku a vyčkáváním na príchod poškodených, ďalej spoločným útokom všetkých štyroch odsúdených na troch poškodených. Nešlo tu o případ § 308 tr. zák., ktorý předpokládá samostatná trestuhodná činnosť každého pácháteľa, neodvislú od takejto činnosti iných páchateľov a spočívajúcu u každého páchateľa na samostatnom zlom úmysle, ktorý by nebol spojený s takýmto zlým úmyslom iných páchateľov. Naopak zo zisteného skutkového stavu třeba uzatvárať, že bolo tu spolupáchateľstvo všetkých štyroch odsúdených v smysle § 70 tr. zák., totiž ich súčinnosť založená na stejnom a spoločnom zlom úmysle ublížiť J. G. st., M. G. a J. G. ml. na tele. Aj keď nebolo zistené, že sa všetci štyria odsúdení výslovné dohovorili o spoločnom převedení týchto činov, preca z toho, že od začiatku útoku jednali jako jedna skupina, že spoločne utekali jedným smerom na to isté miesto a tam sa zastavili, že spoločne čakali na príchod poškodených a všetci ich napádli, třeba uzatvárat na to, že sa aspoň mlčky dorozuměli na spoločnom prevedení útoku, tedy sa dorozumeli aj na spoločnom zlom úmysle. Bola tu tedy jednotná vôľa všetkých odsúdených ublížiť trom poškodeným na tele a všetci štyria odsúdení aj podnikli spoločne činnosť cieľom prevedenia spoločného zlého úmyslu. Pri tom nie je rozhodné, či každý zo spoločníkov vykonal stejnorodú, rovnocennú a stejne obsažnú činnosť; najmä nie je na prekážku posúdenia trestných činov jako spolupáchateľstva to, že nebolo zistené, ktorý z obžalovaných uderil poškodených volajakým predmetom do hlavy. Stačí, keď každý z odsúdených na zaklade spoločného zlého úmyslu ublížiť poškodeným na tele vykonal priamo na mieste spoločného činu takú činnosť, ktorá zapadala do rámca zamýšľaného celkového trestuhodného jednania a bola súčinnosťou pri tomto čine. Takouto súčinnosťou bolo v tomto případe hlavně to, že podľa skutkových zistení poroty, každý z obžalovaných napádol každého z troch poškodených, tedy každý jednal v nepriateľskom zlom úmysle proti ich telesnej integrite. Všetci štyria odsúdení sú tedy zodpovední jako spolupáchatelia v smysle § 70 tr. zák. za výsledky spoločného trestného jednania aj keď nebolo zistené, ktorý z nich spôsobil poškodeným ťažké ublíženie na tele. Z toho plynie, že podriadením trestných činov spáchaných na škodu J. G. st., M. G. a J. G. ml. pod miernejšie ustanovenie § 308 veta 2., vzťažne 1. tr. zák., namiesto §§ 70 a 301 případ 1., vzťažne § 306 veta 1 tr. zák., bol zavinený zmätok podľa § 385 č. 1 b) tr. p. Preto bolo vyhoveť zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, uplatňujúcej tento dôvod zmätku, zrušiť na základe 1. odst. § 33 por. nov. napadnutý rozsudok v tejto časti vo výroku o kvalifikácii trestných činov a upotrebiť na konci uvedenú kvalifikáciu.

Citace:

č. 4936. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, číslo/sešit č. 4936, s. 100-102.