Čís. 192 dis.

Ak advokát ako zástupca strany vo spore nehodlá podať opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu, je povinný svoju stranu hneď verne informovať, aby mohľa sama rozhodnúť, či chce podniknúť ďalšie kroky k uplatneniu svojich nárokov alebo nie; ináč sa dopustí značnej liknavosti a opozdilosti v smysle § 69 lit. c) zák. čl. XXXIV:1874.
Ku skutkovej podstatě tohoto disciplinárneho previnenia sa nevyžaduje, aby sa advokát dopustil liknavosti vo viacerých veciach, stačí liknavosť i v jednej z vecí mu sverených. Lahostajné je, či opravný prostriedok mohol mať podľa názoru advokátovho úspěch alebo nie.
(Rozh. zo dňa 26. febrára 1934, Ds III 95/33.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. Š. P., advokátovi zo Š., následkom odvolania, podaného obvineným proti rozsudku disciplinárneho súdu advokátskej komory v Turč. Sv. Martine zo dňa 11. novembra 1933, po preskúmaní spisov, predložených horeoznačeným disciplinárnym súdom, vyniesol tento rozsudok: Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov potvrdzuje rozsudok disciplinárneho súdu prvej stolice s tou zmenou, že čin obvineného bol spáchaný tým, že v civilnej pravote vedenej E. R. proti L. B. na okresnom súde v Š. o zaplatenie 8.135 Kč istiny a prísl. ako zástupca žalujúcej o vynesení rozsudku súdu prvej stolice neskoro a nesprávné informoval svoju stránku a tým preukázal vo veci jemu sverenej značnú liknavosť a opozdilosť. Dôvody:
Z toho formálneho dôvodu podané odvolanie obvineného, že komorný žalobca nemal z úradnej moci pokračovať, lebo sťažovateľka vraj odstúpila od ponosy, je bezzákladné, lebo podľa § 79 adv. zák. zástupca komory môže podať obžalobu aj z moci úradnej. Taktiež bezzákladné je odvolanie obvineného podané čo do viny z toho dôvodu, že jeho čin nie je trestný podľa bodu c) § 69 zák., lebo vraj len omeškaním jeho pomocníka bol poslaný omylný dopis o rozsudku vyhlásenom dňa 4. marca 1931 len 13. marca 1931, ďalej lebo on nevykázal značnú lenivosť a opozdilosť vo »viacerných« mu sverených záležitostiach, konečne lebo zástupca E. R-ovej po obdržaní dopisu mal ešte čas podať odvolanie, ktoré ináčej nemohlo mať úspechu. Toto hájenie však neexculpuje obvineného.
Nakoľko advokát ako zástupca žalujúceho nechce podať odvolanie proti rozsudku, ktorým žalobe — ako v tomto prípade — len čiastočne bolo vyhovené, je povinný svoju stránku hneď verne informovať, aby stránka sama mohla rozhodovať o tom, či chce ďalšie kroky podniknúť cieľom uplatnenia svojich nárokov alebo nie. Poneváč lehota k odvolaniu bola 15dňová a mala byť rátaná od vyhlásenia rozsudku, totiž odo dňa 4. marca 1931, preukázal obvinený značnú liknavosť a opozdilosť, keď bez podania odvolania informoval svoju stránku len dopisom zo dňa 13. marca 1931, a to takým spôsobom, že uviedol v omyl svoju stránku o dni vyhlásenia rozsudku a následkom toho o poslednom dni lehoty ku podaniu odvolania. Týmto pokračovaním zavinil obvinený, že bola omieškaná lehota ku podaniu odvolania. Lahostajné je, či sa dopustil uvedeného činu aj pomocník obvineného, lebo pri takom závažnom úkone, o ktorý tu ide, je advokát povinný kontrolovať svojich pomocníkov. Bezzákladné sú aj ďalšie námietky obvineného. Ku skutkovej podstate disciplinárneho previnenia podľa bodu c) § 69 adv. zák. nevyžaduje sa, aby advokát vo viacerých záležitostiach preukázal liknavosť. Stačí, keď advokát, hoci aj v jednej z věcí jemu sverených — jedná so značnou liknavosťou alebo opozdilosťou. Konečne je ľahostajné, či mohlo mať odvolanie podľa názoru advokáta úspech, alebo nie, lebo vernú informáciu dať o stave veci je povinný advokát v každom případe a nesmie svojim jednaním znemožniť slobodné rozhodnutie svojho klienta. Preto nemýlil sa súd prvej stolice, keď za vinného uznal obvineného z disciplinárneho previnenia podľa bodu c) § 69 adv. zák. Z oddvodnenia napadnutého rozsudku je jasné, že súd prvej stolice ustaluje vinu obvineného tiež na základe horeoznačeného opomenutia. Omylne vyslovil tedy súd prvej stolice v enunciáte svojho rozsudku, že obvinený je vinný preto, lebo proti rozsudku civilného súdu ani na príkaz sťažovateľky nepodal odvolanie, — hoci podľa dôvodov rozsudku vtedy, keď obvinený úpravu na podanie odvolania dostal, lehota k podaniu odvolania už bola omeškaná. Preto najvyšší súd opravil enunciát rozsudku súdu prvej stolice.

Citace:

Č. 192 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 527-528.