Čís. 191 dis.

Advokát, ktorý prijíma peniaze na úplatky úradných osôb; aby nekonaly svoje úradné povinnosti, aj keď tak robí len ako člen spolku, poškodzuje česť a dôstojnosť advokátskeho sboru a stává sa nehodným úcty a dôvery.
(Rozh. zo dňa 26. februára 1934, Ds III 83/33.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej věci proti Dr. J. G., advokátovi v B., následkom odvolania štátneho zastupiteľstva proti rozsudku disciplinárneho sudu advokátskej komory v Ture. Sv. Martine zo dňa 16. septembra 1933 po preskúmaní spisov, predložených hore označeným disciplinárnym súdom, vyniesol tento rozsudok: Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre věci advokátov vyhovuje odvolaniu štátneho zastupiteľstva, zrušuje napadnutý rozsudok a uznává obviněného Dr. J. G. vinným disciplinárnym prečinom podľa § 68 bod b) zák. čl. XXXIV: 1874, ktorý tak spáchal, že v rokoch 1927—1929 ako spolupredseda výboru kasina v B. prijímal rôzne peňažné čiastky ku disponovaniu nimi za takých podmienok, že tým bola poškodená česť a dôstojnosť advokátskeho sboru a obvinrný sa stal nehodným úcty a dôvery.
Dôvody:
Proti rozsudku prvostupňového disciplinárneho súdu podalo štátne zastupiteľstvo odvolanie, ktorému neľze odopreť oprávnenia. Disciplinárny súd mal na základe trestných spisov krajského súdu v P. proti obvinenému advokátovi pre úplatkárstvo vedených za to, že obvinený advokát prijímal ako spolupredseda kasina v B. peniaze na také ciele, ktoré sa javily diskrecionálnymi bez povinnosti vyúčtovania, nevidí však dokázaným, že by bol prijímal peniaze na také diskrecionálne ciele, ktoré by spadaly pod trestné alebo disciplinárne posúdenie, lebo prijímať peniaze bez povinnosti vyúčtovania na akési diskrecionálne ciele, neni difamujúcou skutočnosťou a niet dôkazu na to, že obvinený použil prijaté peniaze na difamujúce věci. Pri tom sa opiera disciplinárny súd najma o tú časť rozsudku vrchného súdu v K., vyneseného v hore zmienenej trestnej věci, ktorou bol obvinený advokát sprostený obžaloby z prečinu úplatkárstva preto, poneváč vrchný súd nevzal za dokázané, že obvinený advokát upotrebil prijaté peniaze na úplatkárstvo a poneváč v disciplinárnom pokračovaní niet možnosti tieto dôkazy doplniť.
Obžaloba kladie obvinenému advokátovi za vinu, že prijímal rôžne peňažné čiastky za difamujúcich podmienok bez ohľadu na to, či tieto peniaze skutočne na difamujúce ciele aj vydal. V tom smere uvádza rozsudok disciplinárneho súdu, že vrchný súd vo svojom zmienenom rozsudku zistil, že obvinený advokát prijímal rôžne peňažné čiastky na S07
diskrecionálne ciele. Podľa tohoto rozsudku už prvý súd ustálil, že niektorí svedkovia slyšali, že kasino v B. určilo vo svojich schôdzkach v niekoľko prípadoch dary, a to: 5.000 Kč, 3.000 Kč a 4.000 Kč pre Dr. F. A., okresného náčelníka v B., ako úplatok za tým účelom, aby tento nekonal svoje povinnosti vzhľadom ná hazardné hry, ktoré sa v B. hrály, a vrchný súd považoval za zistené, že kasino uvedené čiastky na takéto diskrétne účele odhlasovalo. Na základe tohoto skutkového zistenia treba mať tedy za dokázané tie podmienky, za ktorých obvinený advokát rôžne peňažné čiastky prijímal, a tak zv. diskrecionálne ciele boly teda pri odhlasovaní uvedených peňažných čiastok presne určené. Že však tieto ciele sú difamujúce, o tom niet pochybnosti, lebo advokát, ktorý prijíma peňažné čiastky na úplatky úradných osob, aby tieto nekonaly prislúchajúce im úradné povinnosti, aj keď tak činil ako člen spolku, poškodzuje česť a dôstojnosť advokátskeho sboru a stává sa nehodným úcty a dôvery. Jednanie obvineného vyčerpáva skutkovú podstatu disciplinárneho prečinu podľa § 68 bod b) zák. čl. XXXIV: 1874 a preto treba obvinrného advokáta uznať vinným týmto prečinom.

Citace:

Č. 191 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 526-527.