Čís. 5105.Nerozhodoval-li súd prvej stolice o dokazovacom návrhu obžalovaného preto, poneváč ho obžaloby sprostil, a uplatnil-li obžalovaný potom ten istý návrh i pred súdom druhej stolice a tento súd ho zamietol, nejde o prípad podľa § 428, odst. 2 tr. p., a obžalovaný je oprávnený uplatňovať zmätok podľa § 384, čís. 9 tr. p.O prečin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 1 zák. čl. 40:1914 ide i vtedy, keď shluklý dav po výkone jednej exekúcie násilím alebo nebezpečnou hrozbou znemožní exekútorovi odísť na iné miesto k výkonu ďalšej exekúcie.(Rozh. zo dňa 13. októbra 1934, Zm III 27/34.)Najvyšší súd v trestnej veci proti M. N. a spol., obžalovaným z prečinu podľa § 4, odst. 1 a 2 zák. čl. 40:1914, na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti obžalovaných J. K., F. G., A. P., G. S. a I. P. ako aj obhájcu obžalovaného Ľ. K. zmätočné sťažnosti čiastočne odmietol, čiastočne zamietol.Z dôvodov:Dôvod zmätku podľa § 384, čís. 9 tr. p. bol uplatňovaný pre zamietnutie návrhu obhájcu na doplnenie dokazovania podľa návrhu učineného pri pojednávaní u 1. stupňového súdu. Z návrhu obhájcu plynie, že sa vzťahoval len na obžalovaného I. P., lebo podľa obsahu návrhu malo byť vypočutím svedkov dokázané, že obžalovaný I. P. bol pred shluknutím na okresnom súde a že preto nemohol pripraviť shluknutie, ako sa mu kládlo za vinu. Prvostupňový súd o tomto návrhu meritorne nerozhodoval, lebo oslobodil obžalovaného z iných dôvodov. Preto obžalovaný I. P. nemohol proti tomuto rozsudku uplatňovať dôvod zmätku podľa § 384, čís. 9 tr. p., keď sa však odvolal verejný žalobca pre jeho sprostenie, obhájca pri odvolacom hlavnom pojednávaní predniesol zase hore uvedený návrh cieľom podvrátenia tvrdení obžaloby. Pokiaľ tedy odvolací súd zamietol tento návrh, nie je tu prípad 2. odst. § 428 tr. p. dotyčne obžalovaného I. P. a tento obžalovaný je oprávnený uplatňovať dôvod zmätku podľa § 384, čís. 9 tr. p.Dôvod zmätku podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. bol uplatňovaný námietkou, že nemôže tu byť reči o prečine podľa § 4, odst. 1 zák. čl. 40:1914, lebo berný vykonávateľ práve dokončil exekúciu u J. J. a nezačal ešte prevádzať iné exekúcie, pochôdzku z jednoho miesta na druhé cieľom vykonania exekúcie nemožno však považovať za úradný výkon. Uvedená námietka je bezpodstatná a o dôvode zmätku podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. nemôže byť reči.Podľa § 4, odst. 1 zák. čl. 40:1914 trestné je shluknutie, účelom ktorého je násilím alebo nebezpečnou hrozbou prekážať úradnému orgánu v takom výkone jeho povolania, ktorý je po práve, alebo ho prinútiť k nejakému opatreniu, alebo skutkom mu ublížiť pri jednaní, ktoré plynie z jeho povolania. Bolo zistené, že keď berný vykonávateľ A. P., ktorý bol poverený prevádzaním exekúcií pre zaostalé dane v obci N., po prevedení výkonu u J. J. chystal sa odísť k inému dlžníkovi cieľom prevedenia exekúcie, obžalovaní sa shlukli, obklopili ho a násilím alebo vyhrožovaním donútili, aby upustil od výkonu svojho povolania. V tomto zistenom jednaní obžalovaných sú zahrnuté všetky náležitosti skutkovej povahy prečinu podľa § 4, odst. 1 zák. čl. 40:1914 a je nerozhodné, že násilie bolo vykonané medzi výkonom jednotlivých exekúcií, lebo obžalovaní spáchali trestný čin už tým, že sa shlukli tým cieľom, aby násilím alebo nebezpečnou hrozbou prekazili ďalšie prevádzanie exekúcií. Pokiaľ sa týka obžalovaného I. P., odvolací súd správne vyriekol, že tá okolnosť, že tento obžalovaný odstrčil útočníkov od berného vykonávateľa a im riekol, že biť nesmia, nevytvára jeho vinu, keďže bolo zistené, že tento obžalovaný svojou agitáciou vyvolal shluknutie cieľom zmarenia úradného výkonu berného vykonávateľa, ktorého sa aj sám zúčastnil, a že svojím výrokom: »vyhnať ho môžete« na mieste činu pri shluknutí súhlasil s tým, aby shluknutý dav upotrebil násilia a nebezpečnej hrozby týmto cieľom. U tohoto obžalovaného išlo tiež o násilie a nebezpečnú hrozbu a jeho zákrok vytváral len vyšší stupeň násilia, totiž bitie.