Čís. 5077.

Udržoval-li obžalovaný dlhšiu dobu intímny pomer s poškodenou, nemohla ho zpráva o jej oťahotnení priviesť do takého rozčulenia a stáleho rozrušenia, ktoré by vylučovalo jeho schopnosť ku kľudnému rozváženiu úmyslu zavraždiť poškodenú.
(Rozh. zo dňa 13. septembra 1934, Zm IV 259/34.)
Obžalovaný M. G., keď spoznal, že jeho milenka A. K. je od neho ťahotná, rozhodol sa, že ju usmrtí. Vyzval A. K-ovú na schôdzku, uškrtil ju a potom povesil na strom, aby sa zdalo, že spáchala samovraždu. Porotný súd uznal ho za to vinným zločinom vraždy podľa § 278 tr. zák. Obžalovaný a jeho obhájca domáhali sa zmätočnou sťažnosťou, založenou na dôvode zmätku podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., aby trestný čin bol kvalifikovaný len ako zločin úmyselného zabitia člověka podľa § 279 tr. zák.; namietali, že úmysel obžalovaného usmrtiť A. K-ovú nebol vopred uvážený.
Najvyšší súd zmätočné sťažnosti čiastočne odmietol, čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
Ináče sú však zmätočné sťažnosti založené na § 385, č. 1 b) tr. p. bezzákladné. Sťažovatelia uzatvárajú, že obžalovaný nemohol vopred uvážiť svoj čin, z toho, lebo vraj myšlienka zabitia nevznikla v ňom kľudným uvažovaním a vypočítavaním, ale vznikla v ňom v rozhorčení nad nemožnosťou napraviť chybu, ktorej sa vraj oťahotnením A. K-ovej dopustil. Toto rozhorčenie ovládalo ho vraj stále, ba sa stupňovalo čím ďalej tým viac a vyvrcholilo vtedy, keď o hanbe dozvedela sa už i matka neb. A. K-ovej. Sťažovateľov názor je však mylný. Obžalovaný udržoval dlhšiu dobu intímny milostný pomer s poškodeným dievčaťom, musel byť tedy pripravený na to, že tento pomer nezostane bez následkov. Okolnosť, že poškodená bude ťahotná, bola predvídateľná, preto zpráva o tom nemohla ani obžalovaného prekvapiť. Táto zpráva mohla byť pre obžalovaného nepríjemná z rôznych dôvodov, nebola však spôsobilá k tomu, aby ho priviedla do takého stupňa rozčulenia a stáleho rozrušenia, ktoré by vylučovaly jeho schopnosť ku kľudnému uváženiu zavraždenia poškodenej a následkov toho činu. Že obžalovaný vopred uvážil svoj čin, plynie z tých zistených skutočností, že už vtedy, keď mal len podozrenie, že poškodená je prespatá, jedon alebo dva mesiace pred činom povedal P. R-ovi, že nevie, čo by s ňou bolo treba zrobiť, keď by bola prespatá, či by ju bolo treba alebo či by ju musel — zabiť alebo zadusiť. Asi týždeň pred činom sdelil potom obžalovaný A. G. P-ovi, že s ním je plano, že A. K-ová bude asi prespatá a že mu A. K. povedala, že mu to do nedele povie, a keď mu potom povie, že je prespatá, že ju len chytí za hrdlo a nikdo o tom nebude nič vedeť. Po týchto vyjadreniach dňa 21. augusta 1933 zakázal obžalovaný poškodenej, aby doma niečo povedala o ich pomere, ľstive jej sľúbil, že príde sám k jej matke poshovárať sa o svadbe, vyzval ju, aby druhý deň večer po 8. hodine, tedy za tmy, prišla na schôdzku na odľahlé miesto, a tam, kde nikto nemohol prísť na pomoc poškodenej, prepadnul a zaškrtil zrejme nič zlého netušiace dievča, a potom ju povesil na strom, aby predstieral samovraždu. Podľa týchto porotcami zistených skutočností obžalovaný viac dní pred činom rozmýšľal o tom, ako má usmrtiť ťahotnú milenku, aby mu nebola na ťarchu. Zaškrtil poškodenú podľa vopred ľstive vymysleného plánu. Preto nemýlili sa porotcovia, keď uznali, že obžalovaný usmrtil poškodenú v úmysle vopred uváženom. Správne kvalifikoval tedy porotný súd čin obžalovaného za zločin vraždy podľa § 278 tr. zák.

Citace:

Čís. 5077. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 339-340.