Čís. 200 dis.

Úplná voľnosť advokátova v obrané jeho poverovateľa (§ 52 adv. zák.) nedotýká sa platnosti trestných zákonov, najmä ustanovení o ochrane cti a nechráni ho pred následkami urážlivého vyjadrovania o verejnom žalobcovi. Z okolností že strana, obvineným advokátom hájená, bola súdom sprostená obžaloby, neľze dovodzovať, že urážlivé vyjadrovanie bolo s hľadiska vecnej obhajoby potrebné.
(Rozh. zo dňa 16. mája 1934, Ds III 6/34.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej záležitosti, počatej pred disciplinárnym súdom advokátskej komory v Turčianskom Sv. Martine na základe návrhu žalobcu komory zo dňa 23. januára 1934 proti Dr. E. K-ovi, advokátovi v B., následkom odvolania, podaného štátnym zastupiteľstvom dňa 7. februára 1934 pod číslom 99/933/IV-5 proti usneseniu disciplinárneho súdu advokátskej komory v Turč. Sv. Martine zo dňa 27. januára 1934 číslo 99/933/IV-3 po preskúmaní spisov, predložených hore označeným disciplinárnym súdom, v zasadnutí, konanom dňa 16. mája 1934 takto sa usniesol: Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov vyhovujúc odvolaniu štátneho zastupiteľstva zrušuje usnesenie prvostupňového disciplinárneho súdu a v smysle § 79 adv. por. nariaďuje disciplinárne pokračovanie proti Dr. E. K-ovi pre disciplinárny prečin podľa § 68 lit. b) adv. por., spáchaný údajné tým, že pri porotnom pojednávaní u krajského súdu v B. dňa 14. a 15. decembra 1933 ako obhájca obžalovaného E. Š. použil proti verejnému žalobcovi tieto výroky: »Túto otázku dáva pán hlavný štátny zástupca len preto, aby uviedol v omyl porotcov. Táto záležitosť je už tretí raz pred porotou, čo sa nestalo z viny poverenca, že jeho čin je beztrestný podľa § 6 zák. čís. 108/1933, povinnosti a slepá nenávisť ženie ho k tomu, a aby porotcovia nehradeli na vec s ľudskou nenávisťou, ako pán hlavný štátny zástupca«, ktorým chovaním poškodil česť a dôstojnosť advokátskeho sboru, ktorého je členom, a stal sa nehodným úcty a dôvery. Disciplinárny súd prvej stolice sa upravuje k ďalšiemu pravidelnému pokračovaniu.
Dôvody:
Odvolanie štátneho zastupiteľstva je základné. Disciplinárny súd neshľadal dôvodu k nariadeniu disciplinárneho pokračovania preto, že podľa § 52 zák. čl. XXXIV: 1874 má advokát úplnú slobodu k obrane poverenca, že jeho čin je beztrestný podľa § 6 zák. čís. 108/1933, poneváč obvinený advokát splnil svoju právnu povinnosť, a poneváč musel byť presvědčený o nevinnosti svojej strany a výroky použil v rozčulení.
Názor tento je mylný. Advokát má sice podľa § 52 adv. por. úplnú slobodu v obrane svojho poverovateľa, avšak ten istý § výslovné túto voľnosť obmedzuje a nariaďuje, že advokáti sa majú před súdmi ako aj pred vrchnosťami slušne chovať. Z tohoto ustanovenia a ďalej z povahy veci plynie, že táto voľnosť advokátova sa nedotýká platnosti trestných zákonov, najmä ustanovení o ochrane cti a nechráni ho pred následkami týchto trestných zákonov. Neľze z oslobodenia strany, obvineným hájené, dovodzovať, že obvinený advokát plnil svoju právnu povinnosť, keď sa urážlive vyjadroval o verejnom žalobcovi, a že vyjádrení dotýkajúcich sa osoby verejného žalobcu bolo treba s hľadiska vecnej obhajoby ním zastupovaného obžalovaného. Rozčulenie následkom presvedčenia o nevine obhajovanej strany neni dôvodom vylučujúcim zavedenie disciplinárneho pokračovania. Poneváč obvinený advokát sa dotknul inkriminovanými výrokmi cti, napadnutého verejného žalobcu obvinením ho zo zaujatosti, z nekonania služebných povinností a z neľudskej nenávisti pri vykonávaní úradných záležitostí, tedy z hrubého porušenia úradných povinností, takéto však chovanie obvineného advokáta poškodzuje česť a dôstojnosť advokátskeho sboru a činí ho nehodným úcty a dôvery, je tu dostatočne skutkových údajov k nariadeniu disciplinárneho pokračovania proti obvinenému pre disciplinárny prečin podľa § 68 lit. b) adv. por. Preto vyhovel najvyšší súd odvolaniu štátneho zastupiteľstva a nariadil disciplinárnemu súdu pravidelné pokračovanie v smysle § 79 adv. por. pre tento zmienený disciplinárny prečin.

Citace:

Č. 200 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 541-543.