Čís. 5096.

Nemajetný a úveru neschopný obžalovaný padelal dlhopis (§ 403, čís. 4 tr. p.) a na jeho základe, predstierajúc, že mu z neho prislúcha pohľadávka, vypožičal si podvodne peniaze (§ 50 tr. nov.); ide tu o súbeh trestných zákonov v smysle § 95 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 6. októbra 1934, Zm IV 82/34.)
Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti M. M-ovej, rod. S-ovej, obžalovanej zo zločinu padelania súkromej listiny atď., a na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obžalovanej vyniesol tento rozsudok: Zmätočná sťažnosť sa čiastočne zamieta a čiastočne odmieta. Z dôvodu zmätočnosti označeného v § 385, čís. 1 b) tr. p. z úradnej moci zrušuje sa rozsudok oboch súdov nižších stolíc, nakoľko kvalifikovaly čin obžalovanej aj za prečin podvodu podľa § 50 tr. nov. a § 380 tr. zák., a túto kvalifikáciu pomíja.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci zbadal najvyšší súd toto: Súdy nižších stolíc zistily, že na jar 1930 v U. v kancelárii Dr. J. G., advokáta v U., dala obžalovaná zhotoviť nepravý dlhopis, podľa ktorého A. H-ová jej dlhuje 21000 Kč. Tento dlhopis neznámou spolupáchateľkou dala opatriť nepravým podpisom A. H-ovej. Potom predložila dlhopis Dr. F. A., advokátovi v U., aby tým dokázala existenciu záväzku A. H-ovej vo výške 21000 Kč a opatrila si bezprávny majetkový úžitok. Tvrdila, že Dr. A. môže si 500 Kč zadržať z čiastky 21000 Kč, jej domnele patriacej, uviedla Dr. F. A. záludne v omyl a spôbila mu tým, že jej 500 požičal, škodu v uvedenej čiastke. Tieto činy kvalifikovaly súdy nižšieho stupňa 1. za zločin padelania súkromej listiny podľa § 401 tr. zák., kvalifikovaný podľa § 403, čís. 4 tr. zák., 2. za prečin podvodu podľa § 50 tr. nov. z r. 1908, kvalifikovaný podľa § 380 tr. zák. — v súbehu podľa § 96 tr. zák.
Najvyšší súd však nesúhlasí s touto kvalifikáciou činu. Z hore uvedeného skutkového stavu, ďalej aj z toho, že po vystavení falošného dlhopisu obžalovaná hneď pokúsila si vyprostredkovať pôžičku aj od Dr. J. G., je zrejmé, že obžalovaná s tým úmyslom dala vystaviť falošný dlhopis, aby jeho preukázaním predstierala, že má pohľadávku a aby týmto spôsobom docielila, aby jej bola poskytnutá pôžička, hoci bola osobou nemajetnou a úveru neschopnou. Skutková podstata zločinu falšovania súkromej listiny je obsažená v tomto prípade vo skutkovej podstate podvodu podľa § 50 tr. z. nov. z r. 1908. Preto je tu prípad uvedený v § 95 tr. zák., že jedným činom bolo porušené niekoľko ustanovení trestného zákona. Podľa predpisu § 95 tr. zák. treba tedy na čin použiť toho ustanovenia, ktoré stanoví najťažší trest, tedy v tomto prípade §§ 401 a 403, čís. 4 tr. zák. Preto mýlily sa súdy nižších stolíc, keď kvalifikovaly čin obžalovanej aj za prečin podvodu podľa § 50 tr. nov. a § 380 tr. zák. — v súbehu podľa § 96 tr. zák. so zločinom padelania súkromej listiny podľa §§ 401 a 403, čís. 4 tr. zák. Je tu dôvod zmätočnosti uvedený v § 385, čís. 1b) tr. p., na ktorý treba hľadeť z povinnosti úradnej, lebo zákon, bol porušený v neprospech obžalovanej. Najvyšší súd preto pokračoval podľa § 33, odst. 1 por. nov. a kvalifikoval čin obžalovanej podľa enunciátu.

Citace:

Čís. 5096. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 370-371.