Čís. 5120.

Hanoblivé nadávky príslušníkom určitej národnosti v republike, prednesené len v rozčulení a z netrpezlivosti nad ich neobratnosťou, nie sú hanobením národnej menšiny v smysle § 14, čís. 5 zák. na ochr. rep., ale možno ich posudzovať s hľadiska zákona o ochrane cti; treba tu pokračovať podľa § 17, odst. 2 zák. čís. 108/33 Sb. z. a n.
(Rozh. zo dňa 8. novembra 1934, Zm III 148/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti K. M., obžalovanému z prečinu podľa § 14, č. 5 zák. na ochr. rep., na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného K. M. vyniesol tento rozsudok: Vyhovujúc zmätočnej sťažnosti, založenej na dôvode zmätočnosti podľa č. 1 a) § 385 tr. p. zrušuje najvyšší súd rozsudky oboch súdov nižších stolíc a sprosťuje podľa čís. 1 § 326 tr. p. obžalovaného obžaloby naň pre prečin podľa § 14, čís. 5 zák. čís. 50/1923 Sb. z. a n. podanej.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu ohlásil obžalovaný zmätočnú sťažnosť podľa č. 1 a) § 385 tr. p., ktorú aj odôvodnil. Zmätočná sťažnosť je základná, pokiaľ sťažovateľ sa domáha úplného sprostenia z obžaloby. Ku skutkovej podstate prečinu rušenia obecného mieru podľa § 14, č. 5 zák. na ochr. rep. sa po subjektívnej stránke predpokládá úmysel páchateľov smerujúci k hanobeniu a vedomie páchateľa o surovosti, resp. štvavosti jeho výroku a spôsobilosti tohoto výroku, aby dal podnet k ohroženiu obecného mieru v republike. Obžalovaný popiera úmysel hanobiaci a tvrdí, že inkriminovaným výrazom chcel dať na javo svoju netrpezlivosť a nešikovnosť ľudí, ktorí mu činili prekážku v jazde. Zo znenia inkriminovaných výrokov plynie, že tieto boly namierené proti P. a M. V., prípadne proti P. V. samotnému, a že podnet k závadným výrokom dalo to chovanie P. a M. V., že, keď im z voza spadlo vrece s jačmeňom, zastavili na silnici kone a nechali ich stáť cez cestu, pri tom sami sbierali jačmeň, ktorý sa vysypal z vreca, a týmto svojím počínaním zdržovali premávku na silnici, takže obžalovaný, ktorý prišiel autom, musel zostať stáť a čakať. Z týchto zistených okolností neľze dovodiť, že inkriminované výrazy: »Vy slovenské voly«, smerovaly proti celému slovenskému národu, že by P. a M. V. boli tu predstaviteľmi slovenského národa, že obžalovaný tento širší význam zamýšľal, t. j. že chcel urážkami namieranými proti P. a M. V. zasiahnuť celý slovenský národ. Neľze preto v nadávkach smerujúcich proti P. a M. V. spatrovať hanobenie slovenského národa ani po objektívnej ani po subjektívnej stránke. Závadné výroky nevyčerpávajú tedy skutkovú podstatu prečinu rušenia obecného mieru podľa § 14, č. 5 zák. na ochr. rep. Preto vyhovel najvyšší súd zmätočnej sťažnosti obžalovaného, postupoval podľa odst. 1 § 33 por. nov. a obžalovaného sprostil v smysle čís. 1 § 326 tr. p. obžaloby naň pre prečin rušenia obecného mieru podľa § 14, čís. 5 zák. na ochr. rep. podanej.
Poneváč trestné oznámenie pre čin, ktorý verejnou žalobou bol stihaný ako prečin rušenia obecného mieru podľa § 14, č. 5 zák. na ochr. rep., došlo k štátnemu zastupiteľstvu 5. apríla 1933 — trestný čin sa stal 13. marca 1933 — tedy v lehote v odst. 1 § 17 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. uvedenej, totiž do dvoch mesiacov, rátajúc od tej doby, kedy sa urazení dozvedeli o čine a o osobe vinníkovej, a trestné pokračovanie zavedené na verejnú žalobu skončilo sprosťujúcim rozsudkom, môže byť podľa odst. 2 § 17 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. súkromná žaloba podaná pre ten istý čin i vtedy, keď lehota uvedená v odst. 1 § 17 cit. zák. už uplynula, avšak s obmedzením odst. 2 § 17 zák. čís, 108/1933 Sb. z. a n., to jest najpozdejšie do 15 dní od tej doby, kedy urazený bol súdom o sprostení zpravený, alebo do dvoch mesiacov od právnej moci sprosťujúceho rozsudku, nebol-li o sprostení zpravený. Poneváč urazený P, V. učinil v smysle odst. 3 § 23 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. už za trestného pokračovania u súdu prvej stolice, u ktorého sa viedlo pokračovanie, dňa 12. júla 1933 do zápisnice návrh na stíhanie obžalovaného pre urážku na prípad, že obžalovaný nebude potrestaný na návrh verejného žalobcu, bude treba spisy postúpiť príslušnému okresnému súdu k ďalšiemu pokračovaniu o súkromnej žalobe P. V. proti obžalovanému. Čo do urazeného M. V., ktorý dosiaľ žiadosť za trestné stíhanie obžalovaného nepodal, bude treba pokračovať podľa odst. 2 § 17 zák. čís. 108/1933, to je M. V. zpraviť o sprosťujúcom rozsudku.

Citace:

Čís. 5120. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 410-412.