Čís. 5081.

Ide o padelanie verejnej listiny, ak bolo v dobytčom pase proti pravde zistené, že zviera je vlastného chovu.
Poverilo-li obecné zastupiteľstvo napriek predpisom posl. odst. § 126 zák. čl. 7:1888 a § 16 nar. čís. 40000/1888 uh. min. orby vydávaním dobytčích pasov niekoho iného než starostu obce a obecného notára, poverený nie je verejným úradníkom.
(Rozh. zo dňa 18. septembra 1934, Zm IV 648/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. S. a spol., obžalovaným zo zločinu padelania verejných listín atď., na základe verejného pojednávania zmätočnú sťažnosť obžalovaného A. S. čiastočne odmietol, čiastočne zamietol; z dôvodu zmätočnosti označeného v bode 1 b) § 385 tr. p. z úradnej moci zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolíc, nakoľko čin obžalovaného A. S., označený v bode A 1. 6. rozsudku krajského súdu bol kvalifikovaný za zločin padelania verejnej listiny podľa § 391 a § 394 tr. zák., a tento čin kvalifikoval za zločin padelania verejnej listiny podľa § 391 tr. zák.
Z dôvodov:
V tomto prípade za dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p. uplatňuje obžalovaný, že nejednal s úmyslom padelať pas, lebo nebol si vedomý toho, že napísaním do pasu tej okolnosti, že kobyla je jeho vlastného chovu, urobí niekomu škodu. Tento záver chce odviesť sťažovateľ z tých skutočností, že myslel, že kôň je ním vychovaný, lebo bol u neho vyše 5 rokov, ďalej, že odovzdal starý pas četníctvu a udal celý dej podľa pravdy. Zmätočná sťažnosť je bezzákladná. Obžalovaný cez dlhé roky bol manipulantom pasov v obci, preto musel dobre znať význam a účel označenia zvierat ako pochádzajúcich z vlastného chovu. Nakoľko tedy obžalovaný označil vo verejnej listine ním napísanej pôvod koňa falošne, učinil to v tom vedomí, že tým ohrožuje právo štátu na kontrolu prevodu dobytka, ktorú vykonávajú štátne orgány z dôvodov zdravotníckých, ďalej finančných a cieľom zamedzenia bezprávneho odcudzenia zvierat z držby oprávnených majiteľov. Obžalovaný tedy vedome porušil uvedené konkrétne verejné právo štátu a dopustil sa tým zločinu falšovania verejnej listiny v smysle § 391 tr. zák. Preto nemýlil sa vrchný súd, keď uznal obžalovaného vinným. Nesúhlasí však najvyšší súd s tým, že súdy nižších stolíc maly za to, že obžalovaný spáchal tento čin ako verejný úradník v obore svojej pôsobnosti, a preto kvalifikovaly čin podľa § 394 tr. zák.
Vrchný súd za pravdivé prijal, že obžalovaný A. S. bol poverený manipuláciou dobytčích pasov r. 1921, a to okresným náčelníkom toho času v T. sídliacim a okresným zverolekárom. Pri tom tam bol prítomný i obecný komisár J. S., neznajúci ani čítať ani písať a i obecný tehdajší notár menom T. Tiež obecné zastupiteľstvo potvrdilo obžalovanému túto funkciu v r. 1922 alebo v r. 1923. Za obecného starostu bol obžalovaný zvolený dňa 12. októbra 1926 a asi za 30—40 dní nastúpil svoj úrad. Falošný pas, o ktorý tu ide, vystavil obžalovaný 5. septembra 1926 a vtedy previedol aj falošný zápis do protokolu o dobytčích pasoch. Obžalovaný spáchal tedy tento čin ešte pred tým, než by bol býval zvolený za starostu obce. Podľa § 9 a bodu b) § 126 zák. čl. 7:1888 má obec právo vystavovať dobytčie pasy a podľa posl. odst. § 126 cit. zák. túto agendu vykonávajú v malých a vo veľkých obciach starosta a obecný notár. Z toho nariadenia § 16 min. nar. č. 40000/1888 min. orby, že obecné predstavenstvo označuje osobu, ktorá sa poveruje spravovaním dobytčích pasov, neplynie, že predstavenstvo obce by mohlo poveriť vyhotovovaním pasov inú osobu mimo starostu a obecného notára; z horeuvedených nariadení zákona plynie, že obec nemôže preniesť svoj zákonitý obor pôsobnosti na iné osoby, než na starostu a na obecného notára. Poneváč v tomto prípade obžalovaný nebol ani starostom ani notárom, keď vystavil falošný pas a falšoval protokol o dobytčích pasoch, preto pre nedostatok zákonitých podmienok jeho poverenia spravovaním pasov neľze ho považovať za verejného úradníka v smysle § 394 tr. zák. Neľze tedy ani jeho čin kvalifikovať podľa § 394 tr. zák., a treba mať za to, že tento čin spadá pod miernejšie ustanovenie § 391 tr. zák. Je tu dôvod zmätočnosti stanovený v § 385, č. 1 b) tr. p., na ktorý treba hľadeť z povinnosti úradnej. Preto Najvyšší súd pokračoval podľa § 33, odst. 1 por. nov. a kvalifikoval čin obžalovaného za zločin podľa § 391 tr. zák.

Citace:

Čís. 5081. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 345-347.