Čís. 4910.

Nejde o bezprávne privlastnenie v smysle § 365 tr. zák., ale o ukryvačstvo podľa § 370 tr. zák., ponechal-li si obžalovaný najdenú cudziu vec i vtedy, keď už sa dozvedel, že bola ukradnutá.
(Rozh. zo dňa 27. januára 1934, Zm IV 537/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. G., obžalovanému zo zločinu krádeže, na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti veřejného žalobcu takto sa usniesol: Následkom zmätočnej sťažnosti veřejného žalobců zrušujú sa z úradnej moci podľa 1. odst. § 35 por. nov. rozsudky oboch súdov nižších stolíc a ukladá sa krajskému súdu, aby znova vo veci jednal a rozhodol. Zmätočná sťažnosť verejného žalobcu odkazuje sa na toto rozhodnutie. Z dôvodov:
Podľa zisteného skutkového stavu obžalovaný M. G. v auguste 1932 na povale svojho domu našiel zlaté dámské náramkové hodinky a dětský zlatý náhrdelník; tieto veci si ponechal a snažil sa speňažiť, ačkoľvek pozdejšie sa dozvedel, že pochádzajú z krádeže a že si ich tam ukryli jeho vlastní synovia. Súdy nižších stolíc čin obžalovaného kvalifikovaly ako prečin bezprávného privlastnenia podľa § 365 tr. zák., hľadiac k tomu, že obžalovaný tieto veci do 8 dní ani úradu ani vlastníkovi neodovzdal. Zmätočnou sťažnosťou, uplatňovanou podľa bodu 1 b) § 385 tr. p., domáhá sa verejný žalobca, aby čin obžalovaného bol kvalifikovaný ako zločin ukryvačstva podľa § 370 tr. zák. Zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu neľze odopreť oprávnenie. Obžalovaný, ačkoľvek sa dozvěděl, že v jeho dome ukryté veci jeho vlastné děti ukradly a tam ukryly, napriek tomu tieto věci, aby dosiahol majetkového zisku, so zločinným úmyslom aj naďalej uschoval, ba pokusil sa ich aj pre seba speňažiť, ktoré jeho jednanie vyčerpává všetky náležitosti ukryvačstva v smysle § 370 tr. zák. Mýlil sa tedy vrchný súd , keď čin obžalovaného kvalifikoval — rovnako ako prvostupňový súd — ako prečin bezprávneho privlastnenia podľa § 365 tr. zák. Súdy nižších stolíc však nezistily skutočnosti, ktoré sú potřebné pre posúdenie otázky, či čin obžalovaného má byť kvalifikovaný ako zločin ukryvačstva podľa § 370-I. tr. zák., lebo nezistily okolnosti, z ktorých by sa dalo uzatvárať, mal-li obžalovaný vedomosť o tom, že jeho děti dotyčnú krádež spáchaly, vlieznuvši do uzamknutého bytu poškodeného (tedy spôsobom uvedeným v § 336 bod 3 tr. zák.), to je, že veci sa dostaly zločinom krádeže do ich rúk. Pokiaľ tedy súdy nižších stolíc nezistily uvedené skutočnosti, nehľadely na také skutočnosti, na ktorých závisí možnosť použitia príslušného ustanovenia zákona. Poneváč však najvyšší súd v dosledku zásady 3. odst. § 33 por. nov. tieto skutočnosti sám zistiť nemôže, lebo je povinný vziať za základ svojho rozhodnutia tie skutočnosti, ktoré vrchný súd uznal za pravdivé, — preto pokračoval z úradnej moci podľa 1. odst. § 35 por. nov., zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolíc a uložil súdu prvej stolice, aby znova vo veci jednal a rozhodol. V dôsledku toho bola zmätočná sťažnosť veřejného žalobců odkázaná na toto rozhodnutie.

Citace:

č. 4910. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 51-52.