Čís. 4898.

Nadržovanie páchateľovi priestupku je beztrestné.
(Rozh. zo dňa 9. januára 1934, Zm IV 504/33.)
Súd prvej stolice odsúdil obžalovaného J. S. pre prečiny poškodenia cudzieho majetku podľa § 418 tr. zák. a ťažkého ublíženia na tele podľa § 301 tr. zák. preto, že obžalovaný prerezal konské postroje a nožom pobodal koňa, patriacieho I. B-ovi, a tohoto udřel lahvou do hlavy a vidlami pichol do chrbta; spoluobžalovaných J. Š. a J. B. pre prečin vydierania podľa §§ 70, 350 tr. zák. preto, že pri tejže príležitosti poškodenému I. B-ovi, keď bránil s puškou v ruke svojho sluhu proti útoku J. S-iho, vytrhli mu ju z rúk a odniesli. Okrem toho kládla obžaloba obžalovanému J. S-imu za vinu prečin nadržovania podľa § 374 tr. zák., ktorý vraj spáchal tým, že, ačkoľvek vedel, kto a kde ukryl spomenutú pušku, vyšetrujúcim četníkom na otázku, kde je puška ukrytá, odpovedal, že nevie. Od tejto čiastky obžaloby bol obžalovaný J. S. prvým súdom pre nedostatok dôkazov oslobodený. Odvolací súd kvalifikoval výše označený trestný čin obžalovaných J. Š. a J. B. len za priestupok útisku podľa §§ 1, 2 odst. 1 zák. č. 309/21 sb. z. a n., obžalovaného J. S. však uznal vinným tiež prečinom nadržovania podľa obžaloby. Najvyšší súd vyhověl zmätočnej sťažnosti obžalovaného J. S., uplatňovanej na základe § 385 č. 1 a) tr. p. pre ustálenie jeho viny v prečine nadržovania, zrušil v tomto smere rozsudok odvolacieho súdu a obžalovaného podľa § 326 č. 1 tr. p. sprostil obžaloby pre tento čin naňho vznesenej.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť uplatňovaná na základe § 385 č. 1 a) tr. p. preto, že obžalovaný J. S. bol uznaný vinným prečinom nadržovania podľa § 374 tr. zák., je odôvodnená. Podľa rozsudku vrchného súdu obžalovaný J. S. dopustil sa tohoto prečinu tým spôsobom, že dňa 8. septembra 1933 na obecnom úrade v N. četníckym strážmajstrom S. K-ovi a K. C-ovi v přítomnosti starostu M. J-a na otázku, či vie, kto vzal poškodenému I. B-ovi pušku a kde je ukrytá, odpovedal záporné, ačkoľvek obžalovaný J. B. mu sdělil, že pušku ukryl vo stodole do slamy a požiadal ho, aby četníkom úkryt vyzradil, budú-li pušku hľadať, — tedy že poskytnul páchateľovi prečinu pomoc k tomu, aby uniknul úradnému stíhaniu alebo aby ostal beztrestný, ale nedohodnul sa s páchateľom už pred spáchaným prečinom. Trestný čin, ktorý je základom nadržovania viny J. S-im, spáchali obžalovaní J. š. a J. B., ktorí podľa rozsudkov súdov nižších stolíc vtedy, keď I. B. s puškou v rukách přispěchal A. F-ovi na pomoc, lebo ho J. S. pre hlásenie poškodenia koňských postrojov začal biť, priskočili k I. B., z jeho rúk loveckú dvojhlavňovú pušku prez odpor B. vytrhli a odniesli. Vrchný súd trestný čin obžalovaných J. S. a J. B. (odchylné od kvalifikácie prvostupňového súdu) kvalifikoval priestupkom útisku podľa § 1 a § 2 odst. I. zák. čís. 309/1921 Sb. z. a n. Rozsudok vrchného súdu v tomto bode nebol napadnutý a tak kvalifikácia trestného činu obžalovaného J. Š. ,a J. B. priestupkom útisku sa stala pravoplatnou. Nadržovanie tedy nevztahovalo sa na prečin, ale na priestupok spáchaný obžalovanými J. Š. a J. B. Pódia ustanovení § 374 tr. zák. nadržovanie je trestné len v prípade zločinu alebo prečinu, nie je však trestné v prípade priestupku, a to v súdenom prípade priestupku útisku, keďže ani zákon čís. 309/1921 Sb. z. a n. (ako v prípade lesného priestupku § 97 zák. čl. XXXI:1879), neobsahuje také ustanovenia, podľa ktorých nadržovanie priestupku útisku by bolo trestné. Pokiaľ tedy vrchný súd obžalovaného J. S. uznal vinným prečinom nadržovania podľa § 374 tr. zák., mylne použil príslušných ustanovení trestného zákona v otázke, že čin, na ktorom je obžaloba v tomto bode založená, zakladá skutková podstatu trestného činu. V dôsledku toho rozsudok vrchného súdu trpí v tejto časti zmätkom podľa § 385 č. 1 a) tr. p. Preto najvyšší súd v tomto bode vyhověl zmätočnej sťažnosti, pokračujúc v smysle § 33 I. por. nov. z dôvodu zmätočnosti podľa § 385 č. 1 a) tr. p., zrušil rozsudok vrchného súdu vo výroku, ktorým bol obžalovaný J. S. uznaný vinným prečinom podľa § 374 tr. zák. a na základe bodu 1. § 326 tr. p. oslobodil menovaného obžalovaného v tejto časti od obžaloby naňho podanej.

Citace:

č. 4898. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 28-29.