Čís. 4990.

Rozhoduje-li sa o podmienečnom odsúdení vo verejnom sedení podľa § 7 (2) zák. č. 562/19 Sb. a n. v neprítomnosti obžalovaného, treba i tu postupovať podľa § 1 (5) zák. č. 8/24 Sb. z. a n.
(Rozh. zo dna 24. apríla 1934, Zm IV 660/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti L. K. a spol., obžalovaným z prečinu podľa § 17, čís. 1, odst. 1. zák. č. 50/1923 Sb. z. a n., na základe verejného pojednávania o zmätočných sťažnostiach obžalovaných V. K., V. B., P. P. st. a J. P. st. takto sa usniesol: Z úradnej moci zrušuje sa z dôvodu zmätočnosti podľa čís. 4 § 384 tr. p. usnesenie vrchného súdu spolu s hlavným odvolacím pojednávaním a s celým pokračovaním konaným po vynesení usnesenia krajského súdu a nariaďuje sa krajskému súdu v R., aby ďalej pravidelne pokračoval podľa odst. 5 § 1 zák. č. 8/1924 Sb. z. a nar. Zmätočné sťažnosti sa odkazujú na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti usneseniu vrchného súdu ohlásili hore uvedení obžalovaní zmätočné sťažnosti podľa čís. 2 § 385 tr. p. cieľom priznania podmieneného odsúdenia. Pri preskúmaní veci z úradnej moci presvedčil sa najvyšší súd, že jednanie o podmienenom odsúdeni, ktoré sa riadi následkom ustanovenia § 7, odst. 2 zák. č. 562/19 Sb. z. a nar., podľa zásad platných pre hlavné pojednávanie, bolo u krajského súdu konané v neprítomnosti hore menovaných obžalovaných za podmienok § 1 zák. č. 8/1924 Sb. z. a nar., že však usnesenie krajského súdu nebolo obžalovaným doručené s poučením o možnosti podať odpor podľa § 4 zák. č. 8/1924 Sb. z. a nar. Poneváč podľa ustanovenia odst. 5 § 1 citov. zákona musí byť obžalovanému, nebol-li pri jednaní o podmienenom odsúdeni osobné prítomný, usnesenie o tom buď sdelené dožiadaným sudcom, alebo písomne doručené s poučením o možnosti podať odpor podľa ustanovenia § 4 citov. zák., to sa však podľa sdelenia nižších súdov dosiaľ nestalo, predložil krajský súd spisy vrchnému súdu proti ustanoveniu odst. 1 § 396 tr. p. predčasné a vrchný súd sa pustil predčasnie do meritorného rozhodnutia, lebo není vylúčené, že obžalovaní podajú proti usneseniu krajského súdu odpor podľa § 4 citov. zák. Z toho plynie, že vrchný súd nemal ešte k meritornému rozhodnutiu obor pôsobnosti. Je tu tedy zmätok podľa čís. 4 § 384 tr. p., ktorého treba dbať z úradnej povinnosti. Preto pokračoval najvyšší súd podľa odst. 1 § 34 por. nov., zrušil usnesenie vrchného súdu s hlavným odvolacím pojednávaním a pokračovaním, ktoré bolo konané po vyhlášení usnesenia krajského súdu, a nariadil tomuto súdu, aby ďalej pravidelne podľa zákona postupoval. Zmätočné sťažnosti staly sa následkom tohoto zrušenia bezpredmetné a odkazujú sa na toto rozhodnutie.

Citace:

č. 4990. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 207-208.