Čís. 4888.

K lúpeži sa vyžaduje, aby páchatel' ešte pred vykonaním násilia na poškodenom pojal úmysel privlastniť si jeho veci a vykonať násilie ako prostriedok k ich odňatiu.
(Rozh. zo dňa 18. decembra 1933, Zm IV 503/33.)
Najvyšší súd v trestnej veci, zavedenej pred krajským súdom v K. jako porotným súdom proti J. R. a spol., obžalovaným zo zločinu lúpeže a i., na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti štátneho zastupitel'stva vyniesol tento rozsudok: Zmätočná sťažnosť štátneho zastupitel'stva, pokial' uplatňuje dôvod zmätku podl'a § 385 č. 1 b) tr. p., sa zamieta. Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť štátneho zastupitel'stva uplatňuje predovšetkým dôvod zmatku podl'a § 385 č. 1 b) tr. p. proti výroku o kvalifikácii trestného činu najmä preto, že nebol kvalifikovaný jako zločin lúpeže podl'a §§ 344 a 349 č. 2 tr. zák., lež jako zločin ťažkého ublíženia na tele podl'a § 301 tr. zák. a jako prečin krádeže. Zmätočnej sťažnosti nel'ze však v tomto bode priznať oprávnenie. Kladnou odpoveďou porotcov na 4. otázku skupiny I. a II. bolo zistené, že, keď obžalovaní viezli drevo odcudzené z cudzieho lesa, ktorý bol pod dozorom poškodeného, a boli ním prichytení, ponechali síce na jeho výzvu drevo v lese, avšak nechceli íst' podl'a jeho rozkazu do dediny ciel'om zistenia ich totožnosti, lež vrhli sa na poškodeného, odňali mu pušku a, keď im vyhrožoval, že strelí z revolveru, presvedčili sa, že revolver nemá. Keď poškodený pred nimi utekal, obžalovaní ho prenasledovali a bili, čím poškodený utrpel ťažké zranenie a spadol na zem v bezvedomí. Vtedy mu obžalovaní prekutali všetky vačky, vybrali z nich kapesník, lovecký nôž a 4 alebo 6 nábojov, všetko v hodnote okolo 70—80 Kč a tieto veci, alebo len niektoré z nich, jeden z obžalovaných vzal a doma uschoval.
Tento čin obžalovaných mohol by byť podriadený pod ustanovenia tr. zák. o lúpeži len, keď by obžalovaní ešte pred vykonáním násilia na poškodenom boli pojali úmysel privlastniť si jeho veci a keď by ich úmyslom bolo vykonať násilie jako prostriedok k odňatiu týchto vecí. Pre takýto záver niet však podkladu v zistenom skutkovom stave. Proti takému záveru svedčí najmä to, že obžalovaní nevyhl'adávali poškodeného, že na jeho výzvu nechali v lese ukradnuté drevo, že neprivlastnili si jeho pušku, ktorú mu pri ťahaní odňali, a ktorá bola mnohokrát cennejšia, než drobné veci, ktoré si neskoršie vzali. Zvlášte padá na váhu malá cena odcudzených vecí, keď sa uváži, že táto cena bola len okolo 70 Kč a že ani nebolo zistené, či obžalovaní si privlastnili všetky z týchto vecí, takže nie je vylúčené, že azda si přivlastnili len tie dva náboje, ktoré boly u nich neskoršie najdené pri domovej prehliadke. Naopak zo zisteného skutkového stavu treba uzatvárať, že sa obžalovaní dopustili na poškodenom násilia, a to ublíženia na tele len z pomsty preto, že ich prinútil, aby ukradnuté drevo ponechali v lese, a že chcel zist'ovať ich totožnosť, aby oznámil krádež, pre ktorú mali by byť potrestaní, a že úmysel prekutať šaty poškodeného a privlastniť si niektoré jeho veci vznikol u obžalovaných len vtedy, keď poškodený po zranení upadol do bezvedomia a nehýbne ležal. Podl'a toho išlo tu o dva samostatné trestné činy, z ktorých jeden následoval po druhom, pri čom úmysel privlastniť si cudzie movité veci vznikol len po trestnom čine ťažkého ublíženia na tele. Súd prvej stolice tedy správne podriadil trestné jednanie obžalovaných, zistené v kladnej odpovedi porotcov, jednak pod ustanovenie §§ 70 a 301 tr. zák., jednak pod ustanovenie §§ 70 a 333 tr. zák. Tento výrok nie je zmätočný v smysle § 385 č. 1 b) tr. p. a preto bola zmätočná sťažnosť štátneho zastupitel'stva v tomto bode zamietnutá podl'a 1. odst. § 36 por. nov.

Citace:

Čís. 4888. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 610-611.