Čís. 4372.

Neľze spatrovať nedbalosť v smysle § 290 tr. z. v porušení premávkových predpisov, jestliže nimi predpísaná časť silnice je neupotrebiteľná a jej použitie by bolo spojené s nebezpečenstvom pre vozidlo a osoby v ňom idúce.
(Rozh. zo 17. februára 1932, Zm III 367/31.)
So strmého kopca po hradskej išiel obžalovaný šofér B. s preťaženým nákladným autom, obsadeným 16 osobami a zavazadlami, rýchlosťou 40 km za hodinu. Tým istým smerom pred ním išiel obžalovaný R. so svojim jednokonským povozom. Hradská bola zamrzlá, šmiklavá a len jej stredom boly vypracované koľaje. Poneváč obžalovaný R. stred hradskej nákladnému autu neuvoľnil, narazilo toto auto pri predchádzaní povozu na hromádku štrku, dostalo smyk a zvrátilo sa do priekopy. Z vypadnuvších osôb boly tri usmrtené a päť bolo ťažko zraněných.
Nižšie súdy odsúdily oboch obžalovaných pre trojnásobný prečin zabitia človeka a päťnásobný prečin ťažkého ublíženia na tele.
Najvyšší súd odmietol a zamietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného šoféra B., vyhovel však zmätočnej sťažnosti obžalovaného R., zrušil rozsudky oboch nižších súdov z dôvodu zmätku podľa § 385 čís. 1 a) tr. p., pokiaľ sa týkaly tohoto obžalovaného, a osvobodil ho podľa § 326 čís. 1 tr. p. od obžaloby pre trojnásobný prečin podľa § 290 tr. zák. a päťnásobný prečin podľa § 310 odst. 1 tr. zák.
Z dôvodov:
Vina obžalovaného R. bola odvolacím súdom shľadaná v tom, že išiel po silnici jej stredom, že nedbal výstražných znamení, jemu obžalovaným B. dávaných, a ač, práve mal možnosť a čas, nevyhnul sa mu so svojím jednokonským povozom na ľavú stranu silnice. S týmto názorom neľze však súhlasiť. Odvolací súd zistil, že obžalovaný R. išiel so svojím jednokonským povozom stredom silnice vo vypracovaných koľajoch a že na iných miestach cesta po silnici bola zamrzlá a šmiklavá. Obžalovanému R. neľze v tomto prípade klásť za vinu porušenie ustanovenia § 107 lit. a) zák. čl. 1:1890; lebo tento § v odst. d) pripúšťa výnimku od pravidla v bode a) uvedeného. Keď v tomto prípade podľa zistenia odvolacieho súdu boly na silnici vypracované len jedny koľaje a mimo týchto koľají bola silnica šmiklavá, nebolo možno na obžalovanom R. žiadať, aby vôbec neupotrebil týchto koľají, lež stále išiel po šmiklavej časti silnice, čo by po prípade mohlo byť aj nebezpečné pre osoby v povoze idúce. Avšak neľze obžalovanému R. kľásť za vinu ani zanedbanie povinnosti vyhnúť sa včas na ľavú stranu. Odvolací súd zistil, že obžalovaný R. musel počuť za sebou zo vzdialenosti aspoň 100 krokov výstražné znamenie auta, riadeného obžalovaným B. Poneváč odvolací súd súčasne zistil, že obžalovaný B. išiel rychlosťou asi 40 km za hodinu, tedy 11 m za 1 sekundu, od okamihu, keď obžalovaný R. »musel« počuť výstražné znamenie až do okamihu, keď auto začalo predchádzať jeho povoz, neuplynulo ani celých 7 sekund. Uváží-li sa, že v tejto krátkej dobe mal si obžalovaný R. najprv uvedomiť, o čo ide, najmä že sa má vyhnúť do ľava a po prípade vyvoliť k tomu vhodné miesto, kde by nebolo nebezpečia pre jeho povoz, a potom svoje rozhodnutie previesť a ďalej, že prevedenie tohoto rozhodnutia, totiž vyhýbanie povozu, jedným koňom tiahnutého z vypracovaných koľají na zamrzlú časť silnice, nemohlo byť bez všetkého vykonané v jednej chvíľke, — neľze obžalovanému R. klásť za vinu, že v tých nie celých 7 sekundách neuprázdnil vypracovaných koľají alebo aspoň ich polovicu v smysle bodu d) § 107 hore citovaného zákona pre auto. Pri tom prichádza do úvahy aj to, že obžalovaný R. nemohol bez všetkého predpokládať, že riadič auta za týchto okolností, keď silnica mimo koľají bola zamrzlá a šmiklavá a že vyhýbanie bolo aj pre povoz aj pre auto spojené s ťažkosťami, nezmierni rýchlosť lež že s rýchlosťou, ktorá bola v tomto prípade neprípustná, začne predchádzať. Z toho, čo bolo uvedené, plynie, že obžalovanému R. neľze tu klásť za vinu ani porušenie predpisov o premávke, ani inú neopatrnosť v smysle trest. zákona a že opačný výrok nižších súdov je dotknutý zmätkom podľa § 385 čís. 1 a) tr. p. Preto boly rozsudky obidvoch nižších súdov v časti, týkajúcej sa odsúdenia obžalovaného R., zrušené podľa 1. odst. §33 por. nov. a tento obžalovaný bol sprostený obžaloby.

Citace:

Čís. 4372. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 55-57.