Čís. 4420.

Predmetom ochrany podľa § 25 zákona o nekalej súťaži nie sú záujmy spotrebiteľov, lež len záujmy súťažiteľov.
Zemedelská rada pre Slovensko, vystúpila-li v záujme chrániť nezámožné vrstvy zemedelského obyvateľstva, nie je oprávnená podať súkromnú (hlavnú) obžalobu podľa § 34 odst. 3 a) zákona o nekalej súťaži.
(Rozh. z 24. mája 1932, Zm III 61/32.)
Najvyšší súd vyhovel opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti podľa § 441 tr. p., podanému generálnou prokuratúrou a vyslovil, že pravoplatným rozsudkom okresného súdu v S. zo dňa 19. januára 1931, potvrdeným rozsudkom krajského súdu v B. ako odvolacieho súdu zo dňa 9. septembra 1931, ktorým boli obžalovaní J. C. a I. W. uznaní vinnými priestupkom nekalej reklamy podľa § 25 zák. čís. 111/1927 Sb. z. a n., bol porušený zákon v ustanovení § 34 odst. 1 a 3 lit. a) zákona zo dňa 15. júla 1927, čís. 111 Sb. z. a n. Súčasne podľa ostatného odseku § 442 tr. p. z dôvodu zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 c) tr. p. zrušil uvedené rozsudky s celým pokračovaním a obžalovaných podľa § 326 čís. 4 tr. p. sprostil obžaloby pre spomenutý priestupok; náhradu nákladov trestného pokračovania uložil podľa § 482 tr. p. štátnej pokladnici.
Dôvody:
Rozsudkom okresného súdu v S. zo dňa 19. januára 1931 boli obžalovaní J. Č. a I. W. na základe návrhu štátneho zastupiteľstva v B. zo dňa 7. novembra 1930 uznaní vinnými priestupkom nekaalej reklamy podľa § 25 zák. čís. 111/1927, ktorý spáchali tým, že v mesiaci apríli 1930 jednak v H., jednak v Č. ako cestujúci firmy M. v T. tvrdili rôznym kupcom hospodárskych strojov, že sú vyslaní Zemedelskou radou na predavanie hospodárskych strojov a že na stroje nimi predané je zaručená štátna subvencia od Zemedelskej rady do výšky 50%, tedy že v úmysle oklamať a zjednať vlastnému podniku na ujmu iných súťažiteľov prednosť pri súťaži oznamovali verejne odberateľom nepravdivé skutečnosti o stanovení cien. Na odvolanie obidvoch obžalovaných krajský súd v B. ako odvolací súd podľa § 554 odst. 2. tr. p. potvrdil rozsudek súdu prvej stolice. Shora uvedený rozsudek okresného súdu stal sa pravoplatným. Priestupok nekalej súťaže podľa § 25 zák. čís. 111/1927 stíhá sa podľa § 34 odst. 1 a 3 lit. a) cit. zák. na hlavnú súkromnú obžalobu, ktorú môže podať každý súťažiteľ, ako aj každá korporácia, podľa stanov povolaná hájiť záujmy súťažiteľov činom dotknuté. Žiadne z rozhodnutí nižších súdov nezmieňuje sa o tom, ti a kým táto obžaloba bola podaná a či bola podaná v zákonnej lehote § 34 odst. 2 cit. zák. Na prvom pojednávaní pred okresným súdom zastupoval obžalobu jednak povereník štátneho zastupiteľstva, jednak vykázaný zástupca Zemedelskej rady pre Slovensko, na druhom pojednávaní len povereník štátneho zastupiteľstva. Zo slov § 34 odst. 1 cit. zákona, že »trestné činy v oddieli 1. hlavy 2. uvedené stíhajú sa na súkromnú (hlavnú) obžalobu«, najma z použitia slova »hlavnú«, je zrejmé, že zákonodárca tieto trestné činy vřadil medzi tie, pre ktoré môže poškodený jako hlavný súkromný žalobca podať obžalobu bez toho, že by najprv vyzval štátne zastupiteľstvo, aby zastupovalo obžalobu (§ 41 odst. 1 tr. p.). Štátne zastupiteľstvo má sice podľa § 41 odst. 3 tr. p. aj v týchto prípadoch právo v záujme verejnom prevziať zastupovanie obžaloby, prevzatie obžaloby však predpokládá, že bola podaná včas a oprávněnou osobou, prípadne že bolo oprávněnou osobou — či už fyzickou, či právnickou — učinené trestné oznámenie alebo obžalobný návrh (§ 52 odst. 3 tr. p.). Nekalá súťaž obžalovaných bola v tom, že záujemcom o hospodárské stroje tvrdili, že sú vyslaní Zemedelskou radou pre Slovensko, a srubovali také výhody, ktoré ani oni sami, ani firma nimi zastupovaná splniť nemohli, ktoré však boly pre kupcov rozhodné pre uzavretie objednávky, tedy že o pomeroch nimi zastupovaného podniku čo do splatenia kúpnej ceny učinili údaje, o ktorých vedeli, že sú nepravdivé a na oklamanie spôsobilé (§ 2 odst. 2 a 3 zák. čís. 111/1927) a že tak činili v úmysle oklamať a zjednať podniku nimi zastupovanému prednosť pri súťaži na ujmu iných súťažiteľov. Predmetom ochrany podľa § 25 zák. čís. 111/1927 nie sú záujmy kupujúcich konzumentov, ale záujmy iných súťažiteľov. Súťažiteľom je podľa § 46 zák. čís. 111/1927 každý podnikateľ, ktorý vyrába alebo predáva tovar toho istého alebo podobného druhu alebo prevádza výkony toho istého alebo podobného druhu alebo vôbec je podnikove činným v rovnakom alebo podobnom hospodárskom obore. Za súťažiteľov obžalovaných možno teda považovať výrobcov, predavačov alebo sjednavačov kúpy (obchodných agentov) hospodárských strojov a preto trestným činom obžalovaných s hľadiska § 25 zák. čís. 111/1927 mohli byť poškodení len tito a nie kupci spomenutých predmetov. Podľa obsahu rozsudkov nižších súdov, prípadne podľa obsahu spisov — na ktorý možno hľadeť bez porušenia predpisu § 33 odst. 3. por. nov., lebo ide o zistenie procesných úkonov — nebolo učinené ani trestné oznámenie ani obžalobný návrh súťažiteľom obžalovaných alebo nějakou korporáciou, ktorá by bola podľa stanov povolaná hájiť hospodárské záujmy súťažiteľov činom dotknuté. Štátne zastupiteľstvo v B. vo svojom prípise zo dňa 7. novembra 1930, adresovanom zmocněncovi štátneho zastupiteľstva u okresného súdu v S., poukazuje na »obžalobu, ktorú podala Zemedelská rada prípisom zo dňa 29. apríla 1930«. Podľa § 1 nariadenia vlády republiky Československej zo dňa 26. apríla 1920 čís. 305 Sb. z. a n. bola Zemedelská rada pre Slovensko so sídlom v Bratislave zriadená preto, aby sústavne pečovala o zemedelstvo a o sociálne, osvetové a hmotné potreby zemedelského obyvateľstva a aby hájila a zastupovala zemedelské záujmy na Slovensku. Podľa obsahu citovaného prípisu Zemedelskej rady vystúpila táto výlučne v záujme chrániť nezámožné vrstvy zemedelského obyvateľstva, tedy v záujme spotrebiteľov, nie v záujme súťažiteľov, k čomu by v smysle § 2 bodu 3 cit. vl. nar. mohla byť prípadne oprávnená. Podľa toho, čo bolo uvedené, je nepochybné, že v tomto prípade nebola podaná súkromná obžaloba osobou podľa § 34 odst. 1 a 3 lit. a) zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. oprávnenou a okresný súd mal preto podľa § 527 odst. 1 trp. odopreť už zavedenie trestného pokračovania. Nedbaním toho a vynesením rozsudku odsudzujúceho, prípadne vynesením potvrdzujúceho rozsudku odvolácieho súdu bol porušený zákon v citovanom ustanovení.

Citace:

Čís. 4420. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 132-134.