Čís. 4431.

Aj jednostranný prejav o hospodárskej situácii, prednesený na verejnej schôdzi bez určitých návrhov na odstránenie vytýkaných závad a bez úmyslu dosiahnuť odhlasovanie nejakej rezolúcie môže svedčiť o snahe páchateľovej vykonať vliv na usporiadanie vecí verejných alebo sociálnych (§ 1 zák. č. 123/31 Sb. z. a n. o štátnom väzení).
(Rozh. zo dňa 18. júna 1932, Zm III 200/32.)
Obžalovaný bol nižšími súdmi uznaný vinným prečinom rušenia obecného pokoja podľa § 14 č. 5 zák. č. 50/23 Sb. z. a n., ktorého sa dopustil svojou rečou na verejnej schôdzi. Bol odsúdený k trestu uzamknutia. Odvolací súd odoprel vysloviť, že trest má byť odpykaný podľa predpisov o výkone trestu štátneho väzenia, s odôvodnením, že závadná reč obžalovaného bola len rečou agitačnou, vyličujúcou jednostranné pomery robotníctva, že neobsahovala nijakého návrhu na odstránenie zlých hospodárských pomerov a nemala za cieľ odhlasovanie nejakej rezolúcie.
Najvyšší súd zamietol zmätočnú sťažnosť obžalovaného.
Z dôvodov:
Dôvodom zmätočnosti podľa § 385 čís. 2 tr. por. domáhá sa sťažovateľ upotrebenia § 1 zák. č. 123/1931 Sb. z. a n. o výkone trestu podľa predpisov zákona o výkone trestu štátneho väzenia. Najvyšší súd, súc toho názoru, že nižšie súdy právom tohoto zákona neupotrebily, odôvodňuje toto svoje stanovisko odchylné od dôvodov vrchného sudu; lebo, keď by bolo pravda, na čo kladie váhu vrchný súd, že reč obžalovaného bola len vylíčením hospodárskej situácie, braným s jednostranného hľadiska robotníctva, mohla by práve preto už touto svojou povahou, súc prednesená na verejnej schôdzi robotníctva, politickou stranou usporiadanej, svedčiť o snahe páchateľovej vykonať vliv na usporiadanie vecí verejných lebo sociálnych i bez toho, že neobsahovala nijakého návrhu alebo mienky na odstránenie vylíčených hospodárských pomerov, ani nemala ako konečný cieľ odhlasovanie nejakej rezolúcie; lebo snaha vyžiadovaná zákonom o štátnom vážení môže sa prejaviť aj v reči, ktorá bez návrhu alebo rezolúcie má za účel len posluchačov priviesť k rovnakému smýšľaniu na usporiadanie vecí verejných alebo sociálnych. Keď však obžalovaný užil vo svojej reči, nesúcej sa aj za týmto cieľom, obzvlášte surového hanobenia republiky, ide o prostriedok zvlášte zavržiteľný, takže nie je splnená ďalšia podmienka, ktorú § 1 cit. zákona pre uloženie trestu štátneho väzenia, prípadne pre nariadenie výkonu trestu podľa predpisov tohoto zákona v tom smere kladie. V takom prípade nejde len o kritiku stávajúcich pomerov, ale snaha o usporiadanie vecí verejných neprevádza sa spôsobom, ktorý je pre upotrebenie trestu štátneho väzenia zákonom požiadovanou podmienkou.

Citace:

Čís. 4431. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 149-150.